Jihlavský UK influenced mandem padesát osum gé (raz a navždy sa naučime ako sa to vyslovuje) prichádza s druhou várkou drillu, grime-u, nebo trapu vo forme 58 Tape vol. 2 plného referencií, tvrdých beatov a realnessu, ktorý sa v momentálnom rape už tak veľmi nenosí. Ako prvú vec by som chcel povedať, že ide o tape a preto by sme k tomuto dielu mali tak aj pristupovať. Mixtape nemusí mať koncept ani ucelený message, slúži totiž hlavne na 2 hlavné veci: promotion a reprezentácia.
V dávnych dobách 2000-cich rokov mixtape slúžil skôr ako nástupca demo tape s rozdielom, že mixtape sa nie-tak-úplne legálne predával. Tracky na mixtape v princípe nemajú koncept ani nijakú výraznú postupnosť či náväznosť. Jednoducho je to súbor nezávisle vydaných singlov a štúdiových trackov na nosiči, ktorý plnil úlohu indie distribúcie pre nepodpísaných artists. Súčasný mixtape sa od toho dvetisíckového líši v tom, že proto-mixtapes neobsahovali (okrem singlov) takmer žiadne originálne inštrumentálky – svoj hype raper budoval na tom, že naskočil na hitový beat známeho rapera a snažil sa na ňom rapovať lepšie, respektíve track posunúť iným prístupom. Takto napríklad svoje miesto získal 50 Cent so sériou mixtapes, ktorou sa dostal do hľadáčiku Dreho a Eminema či Lil Wayne, ktorý do prominencie vzostúpil sériou mixtapes hostovaných DJ Dramom Da Drought a ostatnými viac ako 100 projektami, ktoré vydal medzi albumami Carter 2 a 3. Z pôvodného formátu mixtape-u vzišiel formát nový, akýsi ďalšie evolučné štádium, street album. Street album je v princípe mixtape s pôvodnými produkciami častokrát bez DJ-ského hostingu. V minulosti totiž každý mixtape „hostoval“ DJ, ktorý mixtape mixoval dohromady, aby celé dielo znelo skoro ako set a počas trackov si trochu zakričal.
Pomocou mixtape-s sa tiež krátil čas medzi releasmi – vždy pred vydaním dal interpret dokopy svoje single bez albumu, featuringové slohy a šuflíkové tracky pre udržanie cloutu a mena v kurze.
Street album prišiel kvázi s príchodom internetu, čim otvoril dvere všetkým nezávislým tvorcom a vlastne z rovnice objavenia nového artistu odstránili vydavateľstvo, ktoré nahradili multimediálne internetové služby ako blogy – medzi rokom 2005 a 2015 YouTube, Datpiff a iné.
Tento štýl vydávania preslávil napríklad Drake-a s jeho street albumom So Far Gone s kombináciou originálnych a prebratých beatov, alebo Chance the Rapper, ktorý prvý propper album, ktorý nedal ľuďom zadarmo, vydal až po tom, čo za street album Coloring Book vyhral Grammy. Tento formát si našiel miesto aj v iných žánroch – v RnB ho najlepšie utilitizoval Frank Ocean s Nostalgia Ultra. Tapes sa po roku 2015 posunuli ešte viac a veľa raperom slúži ako outlet pre svoju stránku, ktorá by sa napríklad na komerčnom release pod major labelom nestretla s pochopením, napríklad pre rôzne experimenty so zvukom. Najznámejším využívateľom tohto formátu na komunikovanie netradičnejšej stránky svojej hudby je opäť Drake, ktorý na svoje oficiálne releases produkuje popovo ladený rap a spev s komerčnejším potenciálom, ale v mixtape-ovej podobe ho počujeme rapovejšieho – cez iné beaty a zameraného na iné témy. Mixtape zároveň dáva umelcovi priestor vyjadriť sa na rôzne témy alebo pertraktovať myšlienky, ktoré nie sú úplne v súlade s názormi jeho vydavateľstva.
Po tomto vyčerpávajúcom intre sa môžeme začať rozprávať o 58 Tape vol 2, ktorý je pokračovaním jednotky a presne tak aj znie. Poslucháč môže očakávať +- to isté, ako na jeho predchodcovi, najmä po stránke celkovej estetiky a predmetu textov. Ide iba o druhý projekt tejto jihlavskej partičky a pre mňa osobne sú stále iba v štádiu hľadania sa a zdokonaľovania svojho zvuku a message-u. Dvojka tohto tejpu nám prináša všetko to, čo sa nám páčilo na jednotke, ale ešte o level vyššie. Beaty sú prepracovanejšie a oveľa nápaditejšie naaranžované. Humla dostal po release prvého tejpu evidentne potrebné sebavedomie na púšťanie sa do nápadov aj mimo svojej komfortnej zóny, na tape sa ale objavuju aj ini producenti (Peyseyko, 2tone), ktori vôbec nezaostávajú, čoho dôkazom je napríklad track Bahamy (2tone), ktorý sa aj textovo zásadne vymyká tomu, o čom 58G rapujú a ide po pozitívnejšom posolstve. Humla obeatoval skoro celý tape, ktorý aj napriek väčšine produkcií, neznie uniformne, aj keď nesie istý rukopis. Osobne sa v budúcnosti veľmi teším hlavne na hudobne experimentálnejšie kúsky, akými sú napríklad outrá na každom tape, ktorých beaty sú absolútnymi standouts. To, že sa chalani aspoň zo začiatku držia jedného zvuku, ktorý sa snažia zmajstrovať, je úplne pochopiteľné a je mi to omnoho viac sympatické, ako hrať sa na majstra sveta, ktorý všetko vie a všetko videl – práve tento down to earth element je mi na chalanoch od začiatku brutálne blízky. Texty sa tiež posunuli o level vyššie, chalani pridali ešte viac referencií na módu a hudbu. Zároveň obaja MC‘s pracovali na svojich flows a práci s hlasom, ktoré sa častejšie menia a dodávajú tejpu pestrosť.
Súčasný „zeitgeist“ mestského života je všadeprítomný. Mesto cítime v tejpe na každom kroku, témy sú urbánne a ľahko sa s nimi veľa ľudí stotožní. Chalani 58G úspešne zopakovali formulku z prvého albumu a ich nový tejp na mňa pôsobí ako druhý evolučný stupeň Pokémona – ostáva vo svojom vnútri a podstate stále rovnaký, akurát vie lepšie ovládať svoje schopnosti a naberá na sile. Som veľmi nadšený z tohto rapového zoskupenia a veľmi sa teším na ďalšiu fázu ich kariéry, keď sa rozhodnú vykročiť ďalej a napríklad rapovať do beatov, ako sú outrá oboch tejpov. TK27 a Doktor ale zatiaľ zostávajú pri tom, čo robiť vedia a čo robia dobre.
Najsilnejšou zbraňou v rukáve 58g ale zatiaľ zostáva estetika. Od merchu, cez vizuálne spracovanie nosičov, až po prísne street videoklipy má tvorba 58g momentálne asi najlepší vizuálny koncept, ktorého sa držia. Tape vol. 2 je pokračovateľom jednotky, upgradeom, verziou 2.0, ktorá prináša veľa nového zabaleného v tom, čo dobre poznáme a ja si to zas fakin idem na repeat, čo odporúčam viacerým z vás, nakoľko pri každom počutí som na CD našiel nejakú novú referenciu alebo aranž beatu, čo ma dostane. Skvelá práca, boys.
