Foto: @egoemo Instagram
Československá rapová scéna si hádam niečo podobné ani nepamätá. Ego patrí medzi hŕstku rapových interpretov, ktorí majú pre žáner cenu zlata. Od roku 2004 bol plnohodnotnou súčasťou niekoľkoročného procesu etablovania rapu medzi domácich poslucháčov, no na jeho debutový sólový projekt sme museli čakať nezvyčajne dlho.
Vy už ste z nadpisu a predslovu iste pochopili, že sa jedná o album Precedens, ktorý vyšiel v závere roka 2017 a pre mnohých fanúšikov znamenal vykúpenie z dlhoročného čakania. Ako som už písal napríklad aj pri Rytmusovi, Ego robil rap ešte v dobe, keď na Slovensku nebol mainstream a tento žáner bol spoločnosťou odsúvaný na okraj. Rokmi sa však z rapu stal žáner číslo jeden a pokojne ho môžeme nazývať mainstreamom. Nespochybniteľnú úlohu na tomto procese mal aj Ego.
Úspech albumov od Kontrafaktu, pomedzi to úspech jeho kolegu Rytmusa… fanúšikom sa pochopiteľne podsúvala otázka, kedy príde plnohodnotný sólo album aj od Ega. Mnohým sa ako najvhodnejší čas zdalo obdobie po vydaní megaúspešného singlu Žijeme Len Raz, ktorým Ego ovládol nielen leto, ale (minimálne) celý aktuálny rok. Jeho lyrika, tok myšlienok, flow, skladanie barov, pozitívny influence od kolegu Rytmusa a v prvom rade skvelá rapová forma sa síce nepretavila do sólového albumu, no bola extrémna platná na albume Navždy, ktorý rád nazývam aj ako najlepší album československej rapovej scény.
Od Navždy si fanúšikovia ešte museli počkať dlhé 4 roky – do zimy 2017. Album Precedens sa stal realitou a Ego začal postupne vypúšťat single spolu s ďalšími informáciami, ktoré mohli niektorých fanúšikov prekvapiť.
Prvým vydaným singlom bolo Robím To Čo Chcem s produkciou od Petra Panna. Track nám definoval to, čo sme niektorí tušili a iní zase nechceli prijať. Aj napriek tomu, že sa jednalo o debutový album, Egova pozícia na scéne bola definovaná tak pevne, ako pri žiadnom inom “debutujúcom” umelcovi. Pochopiteľne, Ego si chcel album v prvom rade užiť a zakomponovať do neho všetky prvky, na ktoré sa cítil a s ktorými chcel pracovať. Hra so slovenčinou, ohýbanie slov, netradičné flowy, melodickosť, voľnosť…
Jeden z mála elementov, ktorý ma na projekte neprekvapil, bol výber hostí. Kontrafakt si na svoje projekty vždy hostí vyberal veľmi striedmo a nikdy ich nebolo veľa. Výnimku predstavoval až Krstný Otec a rok na to práve Precedens. Výber však bol pochopiteľný, Ego pracoval len s ľuďmi jemu blízkymi. Dôkazom chémie je napríklad aj spolupráca s Pauliem Garandom, s ktorým sa na tracku nestretol prvý (ani posledný) krát a celé to výborne doplnil vtedajší kráľ refrénov Lvcas Dope.
Keď už som načal tému hostí, album bol poznačený až dvoma nezrovnalosťami a mne osobne to v tej dobe trocha poznačilo celkový dojem z celého diela. Aj keď sa to Ego snažil v rozhovoroch vysvetliť, väčšieho pochopenia sa aj skrz tieto vyjadrenia u niektorých fanúšikov nedočkal. Prvou vecou bol feat s Pil C-im, ktorý mal pôvodne byť na tracku Flexim Ako Gott. Na tracku sa okrem neho mali objaviť aj chalani z Haha Crew a Yzomandias. Lukášova sloha však bola bohužiaľ z projektu odobraná a verzie okolo tohto kroku sa rôznia. Spomínanú slohu neskôr Pil C použil na vlastnom projekte na tracku BLA BLA so Smackom. Druhou nezrovnalosťou bola sloha od Majka Spirita, ktorá sa síce na albume objavila, no v značne skresanej verzii.
Flexim Ako Gott je však certifikovaný banger bez ohľadu na všetky okolnosti. Doplnený bol aj o zaujímavý videoklip, v ktorom sa okrem hlavných protagonistov objavil napríklad aj 6ix9ine. Najväčším hitom celého albumu sa jednoznačne stalo Mesto Snov, ktoré sa úspešne etablovalo aj do mainstreamových rádii. Ego tu ukázal cit pre hudbu, melodickosť a tracky podobného typu u nás nájdeme len veľmi zriedka.
To, že na debutovom sólovom albume sa musí objaviť aj Rytmus, bolo hádam všetkým hneď jasné. V tomto prípade to bolo konkrétne na tracku Ideme Ďalej, z ktorého som mal od začiatku výborný pocit. Chalani sa hudbou bavia, sú v nej ako ryby vo vode a sklamaní ostali asi len poslucháči zaseknutí v roku 2004 pri albume ERA.
Ego je v hudbe extrémne hlboko a niekedy až tak, že to sami nevieme pochopiť. Celý album Precedens je ladený úplne podľa jeho gusta bez náznakov boombapu, len s čistou víziou progresu tak, ako to vidí samotný interpret. V koncepte celého projektu výborne znie aj skladba Vozíme s Benom Cristovaom a Gýzom. Ťažko povedať, ktorý iný interpret okrem Ega by si na album podobnú slohu zaradil.
Keď už som hovoril o koncepte, celkom jasne ho definujú aj tracky ako Láska, Svitá a Keď Prídem Domov. V týchto singloch sa nájde skôr ženské a mainstreamové publikum a ich zásah obišiel pri počúvaní aj mňa. Je to tak ale v poriadku a nevidím na tom nič zlé. Nemyslím si, že tento typ trackov bol robený pre skalnejšie jadro mužských poslucháčov a Ego tieto single na projekt zaradil z vlastnej vôle a jasného dôvodu.
Precedens úplne odzrkadlil dobu, v ktorej vznikal. Ak sa Ego rozhodol vydať album o pár rokov skôr, jeho zvuk a texty by boli zase na inej úrovni. V konečnom dôsledku to vidím tak, že sklamaní ostali naozaj len starší poslucháči so slabosťou pre starý Kontrafakt. Úprimne, niekoľko trackov z projektu obišlo aj mňa, no na druhej strane si to našlo zase iných poslucháčov a dokonca v početnejších skupinách. Na projekte som si však našiel niekoľko naozaj obľúbených skladieb, ktoré fungovali dobre v slúchadlách, na koncertoch, aj v rádiách. V mnohých aspektoch však Ego zase definoval smerovanie domáceho rapu, ukázal novú perspektívu tvorenia hudby a hlavne voľnosti, ktorú hudba ponúka. Album je presne taký, aký ho chcel autor mať a ako sme si už pri členoch Kontrafaktu zvykli, neboli obmedzení absolútne ničím.
