Foto: @pil_c Instagram
Aj Pil C je interpret, ktorého som v tejto rubrike spomínal už viackrát. Nový diel rubriky REWATCH som sa dnes rozhodol zamerať na jeho druhý sólový album, ktorý prišiel prakticky rok po jeho očakávanom debute a už od základu sa od svojho predchodcu odlišoval.
Bez debaty, album Hype bol najočakávanejší debutový album domácej scény a Lukáš ním vypočul obrovské želania jeho fanúšikovskej základne. Zároveň bol však výsledkom obrovského tlaku zo strany ľudí a interpret si ho pravdepodobne nemohol užiť tak, ako by chcel. Po albume prišlo pochopiteľne aj turné a sám Lukáš sa v rozhovoroch vyjadril, že po celom projekte Hype a turné sa niečo zmenilo. Ak si dobre spomínam, hovoril aj niečo v tom zmysle, že nevedel, či a ako bude v kariére pokračovať.
V tej dobe asi ani sám Pil C neveril, že by do roka mohol vydať ďalší sólový album. Život to však napísal sám a po istom období a udalostiach prišlo to, čo čakal len málokto. Všetko odštartovala asi najlepšia skladba Lukášovej kariéry – Silent Hill. Track poprepletaný referenciami a rôznymi zaujímavými hlbokými odkazmi bol najlepším možným “návratom” na scénu po albume Hype.
Spolu s trackom prišiel aj záhdaný dátum 28.10.2017. No, v konečnom dôsledku to asi až tak záhadné nebolo a všetkým bolo jasné, že sa blíži projekt. Tým projektom bol dnes už známy album – V Rádiu Hral Elán Keď Umrel Tupac. Zaujímavý názov, ktorý v konečnom dôsledku definuje celý projekt, respektíve isté obdobie. Cover nás vtiahne do Pil C-iho archívov.
Silent Hill nebol len prvým vydaným singlom daného projektu, ale bol reálne aj povestným “spúšťačom” celého procesu, ktorý viedol ku tomuto albumu. Podľa vlastných slov Lukáš prechádzal raperskou krízou (ak sa to tak dá nazvať), pričom celé to obdobie by sa dalo definovať ako obdobie bez múzy. To sa zmenilo po nahratí hitu Silent Hill a z Pil C-iho išiel jeden track za druhým. Hneď v tomto bode vnímam zásadný rozdiel medzi VRHEKUT a Hype-om. Kým Hype vznikal inak a Pil C by ho nebyť obrovského tlaku fanúšikov možno ani tak skoro nevydal, VRHEKUT prišiel absolútne prirodzene, bez tlaku fanúšikov, iba z rýdzej potreby sa vypísať. To umožnilo Lukášovi sa viac na daný projekt sústrediť.
Album netradične otvára Outro, no pozorným fanúšikom neuniklo, prečo tomu tak bolo. Svojim spôsobom by sme ho mohli označiť ako definitívne zakončenie Hype obdobia a príchod niečoho nového. Po Silent Hill prichádza banger s Majkom Spiritom a Egom. Ego sa síce objavil len úplne minimálne, čo mnohých fanúšikov prekvapilo, no jedná sa o jeden z najväčších koncertných bangrov projektu. A veru, oproti Hype-u tu nemáme veľa takýchto trackov.
Hneď za týmto trackom nasleduje deep záležitosť 7 Hodín Ráno, v ktorej sa Pil C myšlienkami vracia do minulosti a už po jej prvom vypočutí mi bolo jasné, že VRHEKUT bude oproti Hype-u oveľa osobnejší projekt. Potvrdil to aj nasledujúci track Čo S Tým, na ktorej sa ako hostia objavili Idea a Václav Rouček. Pozorný poslucháč určite zachytil pointu celého textu a bolo očividné, že Lukáš sa trackmi ventiloval práve zo vzťahových záležitostí.
Pomerne zaujímavú skladbu predstavuje Nesmrteľní so Sergeiom Barracudom, ktorú mnohí označujú za jednu z najlepších z albumu, aj keď ja osobne to úplne tak nevnímam. Každopádne treba uznať, že téma tracku ma donútila sa zamyslieť a keď sa vlastne nad tým zamýšľam aj teraz, podobný track na domácej scéne budeme hľadať len veľmi ťažko.
Séria Peroxid trackov je tiež jednou z definícii Pil C-iho tvorby a na albume nájdeme jej druhé pokračovanie. Lukáš je jeden z mála interpretov, ktorí sa vďaka svojej sčítanosti a záujmu nebojí pustiť ani do takýchto tém, aj keď to niektorí poslucháči vnímaju kontroverzne. Je však veľmi dôležité, že niektorí ľudia s takýmto dosahom si pred problémami nezatvárajú oči a idú aj do tém, ktoré nie sú úplne pohodlné a ani populárne. Album VRHEKUT však nie je dielom, ktoré sa má “páčiť” mladému publiku a celá jeho pointa nespočíva v jednoduchosti a ani zďaleka vypočítavosti. Je to koncept tém, ktoré Pil C-iho trápili a potreboval sa k nim vyjadriť aj prostredníctvom skladieb.
Už vyššie v texte som spomínal, že album neobsahuje veľa trackov koncertného charakteru. Výnimku tvorí aj feat s Fobia Kidom Princezny a Zámky, ktorý opäť potvrdil skvelú chémiu medzi interpretmi a po neskutočnom náklade Diablo prichádza ďalšia vydarená spolupráca.
Lyricky extrémne zaujímavým je track Á La Carte. Okrem toho, že sa Lukášovi podarilo do textu vtesnať niekoľko dobrých referencií, každý bar tracku končí slovom na písmeno A. Ani v tomto smere si na domácej scéne niečo podobné hádam nepamätám. Aj toto vypovedá o veľkom rapovom majstrovstve, ktoré nám Pil C týmto albumom priniesol.
Jednoznačne najhlbšou záležitosťou je skladba Apatia. Apatia je momentálne asi druhou Lukášovou najúprimnejšou skladbou a jedná sa o track, v ktorom popisuje veľmi ťažké chvíle v jeho vtedajšom vzťahu s Naty. Z extrémne silného singlu je cítiť chlad, čistú, surovú a nefalšovanú emóciu. Emóciu, ktorú napíše len sám život.
No a na záver už tradične pár sumarizačných slov. VRHEKUT je po každej stránke lepším albumom, ako jeho predchodca. V tvorbe každého interpreta je veľmi dôležité prekonávať sám seba a Lukášovi sa to v tomto prípade podarilo tak, ako možno prvotne ani sám nečakal. Je to o to cennejšie, že tento album vznikal prakticky necelý rok od Hype-u. Na Pil C-im je cítiť posun v každej rovine – flowu, frázovania, melodickosti, skladania barov… Nehovoriac o tom, že texty a ich pointa prekonala takmer všetko, čo daný rok vyšlo a z čistej emócie vzišiel skvelý album. Projekt je nenútený, veľmi osobný a predstavuje výpoveď interpreta o jednej životnej kapitole, ktorú mu pomohol prekonať a uzavrieť práve tento album, do ktorého vypísal kus seba. V tomto smere vidím paralelu medzi Pil C-im a 6Lackom, ktorých kompozícia prvých dvoch celistvých diel je veľmi podobná. V konečnom dôsledku teda môžeme hovoriť o vydarenom albume, ktorý sa podľa môjho názoru dostal vďaka silnej emócii, rapovému prejavu a výraznej originalite medzi najlepšie projekty domácej scény nielen roku 2017.
