V nedeľu 6.6 sa odohral meet and greet labelu Milion+ v bratislavskom The Streets a ja som sa tam bol pozrieť. Táto reportáž, ktorej som sa stal súčasťou, vám priblíži atmosféru počas akcie a bezprostredne po nej ružinovskom štúdiu Conspiracy Flat.
Na lokáciu som dorazil niečo po 12tej a pozdravil sa s Rodmanom, ktorý prišiel na Nissane GTR ako z Need For Speed Underground 2 a spolu sme sa presunuli na obchod kde sa všetko pripravovalo pod taktovou Tokáča a J.S. V obchode boli dvaja ľudia od nás, oni dvaja a 4-členná security na čele s Rayom, ktorý naživo vyzerá ešte hrozivejšie ako vo videách – samozrejme iba do momentu, kým neotvorí ústa, pokým nejde o prácu je to celkom srandista. To isté sa dá povedať aj o Milion+ CEO J.S., ktorý ku svojej práci pristupuje až s vojenskou presnosťou a razanciou. Okolo toho človeka je zvláštna aura autority, s ktorou sa človek musí skrátka narodiť. Okolo 13tej prebehol briefing (už druhý v ten deň), ktorý napovedal prečo M+ funguje tak dobre, ako funguje. Naozaj prísny prístup, ale príjemné prostredie poháňa tento dobre naolejovaný stroj stále ďalej – každý je všade načas, vie čo má robiť a za faily sa po ľuďoch neziape, ale berie sa z nich ponaučenie. Briefing trval bezmála 15 minút, systém sa nadstavil a čakali sme už iba na ľudí.
O 15tej prišiel Kamil Hoffman, ale iba na otočku z rodného Martina, kde mi prezradil, že aktuálne finishuje vlastné štúdio. Kamil je, čo sa týka hudby veľmi všestranný a kreatívny – jeho prístup k práci sa od iných raperov líši presne ako jeho hudba. Nestačí naskočiť na mikrofón s textom z telefónu napísaným 15 minút pred prvým take-om, Kamil svoje skladby nejprv zaznamenáva do formy nápadov a skečov častokrát iba s gitarou a veľmi hrubým nástrelom bicích z analógového drummachine. Následne pracuje na textoch a skladby častokrát sám aranžuje, čo je veľmi náročný a dlhý proces, ktorý sa bez vlastného priestoru odbúravajúceho časový tlak a diskonfort jednoducho nedá. Osobne som veľmi rád, že na Slovensku už nefunguje Bratislavacation a labáky na robenie hudby vznikajú po celom štáte, čo je pre hudbu výborné nakoĺko je decentralizovaná a ovplyvňujú ju iné okolnosti, prostredie a realita okolo umelca. Kamil krátko po stretnutí s fanúšikmi odišiel kvôli ceste do Martina a minul sa so svojimi labelemates Yzomandiasom, NikTendom a Deckym, ktorý všetci dorazili niečo pred 16tou. Celkom úsmevné bolo to, že poslednú hodinu pred príchodom na miesto sedeli všetci traja pred vietnamským bistrom oproti The Streets nadohľad fanúšikom formujúcim dav asi 300 ľudí, ktorí si ich jednoducho nevšimli, čo je dosť náročné.
Z Milion+ niečo vyžaruje a je ťažké popísať, čo to je. Mix charizmy, rešpektu a profesionality mi dával pocit, že chalani sú dnes naozaj v práci a zdanlivo aj napriek svojmu životnému štýlu ju berú tak ako vo svojich textoch – je na prvom mieste a je to kurva vážna vec. Počas celej akcie mali na tvári široký úsmev, ktorý im nezmizol z tváre ani pri dobiedzavých fanúšikoch pri výbehu na cigaretu a vlastne až do konca celého dňa.
Za Yzom a Nikom prišli aj ich kolegovia zo slovenského labelu ConspiracyFlat studio v zložení Prince in Jeans, režisér Tibor Kuna, Shimmi, Astralkid 22 a Továreň na Flex. Po 18tej hodine sa brány The Streets uzavreli a v útrobách obchodu plného Milion+ merchu sa odohralo natáčanie videoklipu na pripravovaný remix jedného aktuálneho hitu z dielne tohto labelu. Po improvizovanom natáčaní chalani išli na hotel a večeru zatiaľ čo sa slovenské osadenstvo odobralo do ConspiracyFlat studia blízko najznámejšieho slovenského trhoviska Miletičky, kde v minulosti sídlil aj iný label, ktorý už neexistuje. Keď prídete do CNSFLT štúdia tak prvá vec, z ktorej odpadnete je že nepotrebujete kľúč. Chalani majú v štúdiu všetko automatizované na riadenie cez aplikáciu od otvárania dverí až po zapínanie ventilácie v štúdiu, keď sa niekto rozhodne zafajčiť si jedno Fínske, ktoré toto štúdio vyrába a distribuuje. Áno, okrem hudby tu vznikajú aj rôzne technické vychtávky ako AR filtre pre Instagram a štúdio slúži aj ako velín movementu Traplife.
Keď sa prebrodíte chodbou plnou krabíc s merchom, dostanete sa do miestnosti, v ktorej je vytvorená ďalšia, menšia miestnosť v miestnosti kvôli akustike, ktorá je pre štúdio esenciálna. Celé štúdio je z vonkajších strán tejto “miestnosti v miestnosti” prispôsobené na život a dlhé hodiny až dni, ktoré sa tam trávia – na jeho vrchu je posteľ, na boku poličky a výrez na gauč oproti televízoru na drtenie PSka, alebo púštanie nespočetne veľa “type-beatov” do ktorých freestyluje každý, kto prejde okolo. Pre tých, ktorí prišli iba pofellit alebo diskutovať o muzike (to bol môj prípad) má priestor aj balkón, ktorý je v tieni vnútrobloku a poskytuje perfektnú oázu pokoja na cigošku alebo pivo z mrazáku, ktorý sa nachádza v kuchynskej časti slúžiacej ako supply vody do fínskeho a kávy do šálky Traplife.
Počas mojej hodiny a pól, ktorú som v štúdiu strávil sa nahral jeden track, na ktorom sa objaví Továreň, Shimmi, Astralkid a hudbný newcommer Bandurko – a.k.a Baby McLovin – ktorého možno poznáte ako šedého nočného primátora Bratislavy, ministra vakácie alebo frontmana skupiny Sunny and The Breakdancers. Či track niekedy výde si netrúfnem povedať ale za tú hodinu a pól ready na master. Instant hit.
Pozorovať týchto umelcov pri práci mi dalo príležitosť nahliadnuť do ich vysoko kolaborartívneho procesu práce, ktorý je naozaj fascinujúci. Celé to prebieha asi tak, že sa diskutuje na balkóne až jeden z členov nezmyzne dnu. Začne rezonovať basa a celý balkón sa do štúdia zlezie aj napriek tomu, že je tam miesto maximálne pre 2ch ľudí a teplo ako vo vypredanom Klube Dole.
Začne sa freestylovať melódia a vyťahovať telefóny, do ktorých sa začína písať. Napísaných je ale iba pár barov, ktoré ich autor prednesie, čo ale nemusí znamenať že ich bude aj interpretovať – ak daný materiál komplimentuje skills alebo vokálny charakter iného člena ako autora absolútne to nevadí a na mic ide ten, komu to najlepšie sadne. Autotune je spustený defaultne a interpret ho počuje už vo svojich sluchátkach, kde následne počúva čo nahral a upravuje to v reálnom čase, Továreň potreboval 5 takes v ktorom každým take-om upravoval niektoré slová alebo frázy tak, aby fungovali hlavne pre poslucháča čo mu poskytuje práve odposluch. Celý proces by som nazval velmi intuitívny s žiadnym dôrazom na to “ako by sa veci mali robiť”, dôležitý je feeling a to ako to znie. Druhý sa za mikrofón posadil Shimmi, ktorý bol autorom toho čo skončilo ako hook. Shimmi nemal pripravené skoro vôbec nič, iba pár viet a niečo čo som vnímal ako kľúčové slová – akási kostra, ktorá udáva textu význam ale nič viac. Bol som v štúdiu s hráčmi Dogmi, Fck Them a Tekashim ale aj s tradičnejšími rapermi ako je Supa alebo Matys ale takýto štýl tvorenia som v živote nevidel. Vyzerá to nejak tak, že Shimmi si ako prvé tvorí referenčné stopy, kde tvorí iba melódiu a vpodstate si zvukovo “zapíše” flow, čo je pri tomto typu hudby esenciálne nakoľko samotný vokál môže plniť úlohu inštrumentu ako je to napráklad v Jazze. Potom začne tento referenčný take plniť slovami veľmi podobným štýlom ako som opisoval pri Továrňovi – o všetkom rozhoduje feeling, nič viac. Shimmy sedí sám pri počítači a nahráva track slovo po slove, take si vždy nahrá pustí sám pre seba, vymaže, prenahrá so zmenou, vypočuje, vymaže, zmení a takto to urobí 5 až 30 krát až kým nepovie “yes toto je ono” a ide na ďalší riadok songu až ho takto “za pochodu” systémom pokus/omyl celý napíše v reálnom čase. Na konci zavolá osadenstvo, ktoré funguje ako perfektná focus group a poskytne instantný feedback.
Táto freestylová technika, ktorá je upgradenutá o moderné technológie dáva vlastne obrovský zmysel. Počas mojej debaty s Astralkidom na balkóne počas nahrávania sme sa rozprávali aj o tom, čo má vlastne moderná hudba povedať a čo aj naozaj hovorí. Typ hudby, aký sa tvorí v CNSFLT štúdiu je založený hlavne na komunikácií pocitov, emócií a nálad pomocou rôznych referencií a citovo zafarbených slov, ktoré by dohromady nemali dávať doslovný ale symbolický zmysel. Track ti má navodiť náladu a priblížiť atmosféru, veci o ktorých rapujú treba brať ako symboly – drogy symbolizujú vzťahy a emočné vypätia, luxus je úspech – ktoré ilustrujú state of mind mladých ľudí v zložitom životnom období ktorým život medzi 20 a 30 rokmi určite je. Preto mi tento freestyleový tvorivý proces veľmi pasuje ako vyjadrovací prostriedok práve pre tieto emócie a posolstvá a trochu lepšie sa mi podarilo pochopiť tomu, čo vlastne chalani robia. Neskôr, už za mojej neprítomnosti, sa v štúdiu zastavili aj Nik a Yzo – počul som, že som mal zostať, že keď nahrávali bol to magic a že fomo je úplne na mieste. Dúfajme, že niečo z tejto session budeme aj niekedy počuť.
