Koky nám na jeho prvom oficiálnom release ukazuje, ako vidí český rap z pozície „underdoga“. Ukazuje nám pozíciu niekoho, komu doteraz nebola venovaná enormná pozornosť, aj keď na každom feate sa mu podarilo rapovo udržať tempo s ostatnými.
Poslucháča Koky zaujme na prvé počutie veľmi výrazným hlbokým baritónovým hlasom, akým nedisponuje veľa našich interpretov. Silný hlas dáva jeho prejavu “chlapskosť” aj bez prehnane „machistických“ textov, ktoré častokrát cez veľmi prísne beaty odhaľujú aj interpretove slabiny. Napríklad už na treťom tracku hrdo hovorí na refréne “hudba mě neživí” a faktom je, že absencia pozornosti bola premyslená akcia.
Koky od začiatku nastavuje jasný naratív celej dosky, ktorá je mne osobne veľmi sympatická. Hovorí z pozície človeka, ktorý je súčasťou rodinnej firmy a labelu číslo jedna v Česku. Zároveň stojí, ako napovedá samotný názov, niekde v tieni s hviezdami na dosah. Koky ale vedel, že sa nie je kam ponáhľať a zvolil inú stratégiu. Svoje meno udržoval buzzin featmi alebo mixtapeovým materiálom, mimo spotlightu si budoval fanbase a využíval miesto na experimentovanie a hľadanie zvuku. V dnešnej dobe plného Youtube trackov, ktoré znejú ako “prvá dobrá” s hviezdnou ambíciou, beriem ako super rozhodnutie držať sa v úzadí a počkať si. Čas prišiel aj na Kokyho a ten nám posiela 14 trackov s kratšou minutážou okolo 34 minút s hosťami ako Milion+ label, s Niktendom aj 2x sólo na standoute Zatím co vy a Až zhasnou světla, Luca Brassi 10x na Čekal sem dlouho, kde konkrétne presne riešia celú filozofiu ich životného štýlu založenú na lojalite a hesle: “pomaly ďalej zájdeš”, či členovia DMS každý so svojim trackom.
Album sa tematicky točí okolo expozície hlavného hrdiny, zoznamujeme sa s ním, s jeho motiváciou a s tým, o čo mu vlastne ide. Koky rapuje dosť kolážovitým spôsobom, v jeho textoch evidujeme rôzne heslá, príhody alebo prirovnania, ktoré sú dosť rôzne a pestré – Koky vie v jednom bare rapovať o lojalite ako hodnote, pričom v ďalšom o zlatej retiazke – preto je podstatné jeho rap brať skôr ako množstvo menších obrázkov tvoriacich väčší celok.
Ako sa dostávame do polovice albumu cítime, že sa pozícia hlavného hrdinu zmenila a začína si užívať plody svojej práce. V presnej polovici albumu počujeme skit Dovolená, ktorý je až zvláštne kontrastný temnejšiemu drillovému zvuku. V druhej polovici albumu sa podobne, ako v prvej (Ve stínu), nachádza track odkazujúci na názov – tieto tracky veľmi umne ponúknu poslucháčovi pojítko na spojenie si konceptu albumu, ktorý by síce fungoval aj bez toho, ale je to určite zaujímavý postup.
Ako som už spomínal vyššie, album zvukovo balancuje medzi trapom a temným drillom, ktoré spolu perfektne fungujú a niekedy sa vojdú aj do jedného tracku, čo pre mňa vždy pôsobilo osviežujúco. V druhej polovici albumu sa už Koky stretáva s rôznymi zlými vedľajšími účinkami úspechu, o ktorých hovorí napríklad na Navoněná bída, kde odkazuje aj na svoju stále relatívne novú rolu otca. Rodina, či už tá naozajstná alebo rodina priateľov, hrá v tomto príbehu veľmi prominentnú pozíciu, čo dokazuje hneď ďalší track Ball Till I Fall – posse cut M+ s rôznymi beatswitchmi a skoro celým labelom na micu. CREAM referencia a Kamilov špecifický prejav ma extra potešili a prekvapili a veľmi rád som znova počul Jicksona – skvelý track.
Jedinou zvukovou anomáliou na tomto albume je pre mňa môj osobne najobľúbenejší track – In Da Haus s Karlom, ktorý sa ohliada naspäť za crunkom a prináša skvelý klubový track.
Album uzatvára on the high note skvelý closer Hot, ktorý mi pripomína Dipset era zvuk a celkovo Bling éru rapu, ktorou je Koky do veľkej miery inšpirovaný (nielen vizuálne).
Kokyho debut ma veľmi bavil. Nepovedal by som, že ide o vyslovene konceptuálne dielo, ale určite má jasnú tému a dostáva sa z bodu A do bodu B veľmi elegantne. V Kokyho rozprávaní veľmi cítim filmovosť, k jednotlivým trackom pristupuje ako ku samostatným tematickým celkom, ktoré pri správnom usporiadaní dokážu vytvoriť silný naratív podnecujúci predstavivosť. Svoj rozprávačský talent by mal určite ďalej rozvíjať a využívať ho pri svojich ďalších projektoch. Byť „underdog“ a podceňovaný jedinec je pre ambiciózneho človeka skvelá východisková pozícia. Veľké množstvo tvrdej a poctivej práce a zlepšovania sa síce konzumuje veľa času, no na konci cesty človek môže zožať ovocie svojej práce. Do katalógu M+ sa zaradil ďalší skvelý, nekonvenčný album, ktorý je v kontexte labelu znova niečím výnimočným a jedinečným a tých, čo mu neverili, mohol iba príjemne prekvapiť.
