Ak by sme mali na pandémií koronavírusu nájsť jednu pozitívnu vec, tak by ňou bola odozva a reakcia zo strany umelcov. Celková, ale aj lokálna, či už ekonomická, občianska alebo zdravotná situácia nenechala nikoho chladným a jedným z jej pozitívnych následkov je veľa hudby dokonca aj hlasov, od ktorých by sme to čakali menej. H16tka reaguje na pandémiu tiež tak, ako vie najlepšie – hudbou.
Tento text vznikol v spolupráci s Jakubom, ktorý pre vás pripravuje rozbory textov.
OG UNDERDOGS
Odhliadnúc od sólových projektov členov Legendárnej crew, je ich kolaboratívny projekt vždy niečo extra, čo budí pozornosť. Chalani mali pri väčšine projektov moment prekvapenia na svojej strane a konali z pozície underdogs. Nálada okolo beefu so “stoka rapermi” a Spiritove sólové flirtovanie s rádiovým pop-rapom stále na H16tku vrhalo zvláštne svetlo pochybovania, ktoré bolo väčšinou vyvrátené a úsmevy stokárom mrzli, nakoľko sa H16-tka na svojom začiatku postarala o obrovský influential. Albumy Kvalitný Materál a Čísla Nepustia s featmi od celej scény a napr. Supercroo, ktorá featy nikdy nerozhadzovala kade tade. Aj napriek, respektíve práve vďaka polarizovanému názoru na svoju tvorbu si H16-tka vždy držala okolo seba zaujímavú auru, ktorá vo mne vždy pri ich spoločnom release vzbudzuje zvedavosť.
Ja osobne som bol vždy “team H16” z jedného prozaického dôvodu. H16 bola z prvej vlny slovenského rapu určite najprogresívnejšia. Už na ich prvom albume je vidno, že kapela sleduje aktuálny rap v spojených štátoch a hlavne na jeho juhu, čo nebolo na Slovensku vtedy úplne bežné. V období, keď Lil Wayne začal svoju domináciu „2000-ciek“, vybehol Otis v Bape mikine a (bývalý člen) Yanko Král vydal plnokrvný crunkový mixtape Thug Určite vol 2., čo sa stretávalo s pochopením skôr v Čechách a medzi najmladšími poslucháčmi.
H16 v dnešnej dobe chce ponúknuť niečo každému, čo sa jej podľa mňa aj celkom podarilo. Prečo iba skoro a prečo to nie je zlá vec, vysvetlím.
LOCKDOWN MUSIC
Spracovanie najnovších trendov ľuďmi v ich veku by bolo možno trochu problematické pri takto ambiciózne znejúcom projekte pre ľudí, ktorí tie trendy nesledujú posledných 20 rokov.
Chalani určite stíhajú a vyberajú si luxusne znejúce beats, ktoré by asi zhrabli aj ich mladší kolegovia, keby mali tú možnosť. Ako Abe, tak aj Grimasso dodali exkluzívny shit pre svoju “domácu kapelu” – je úplne jasné, že toto išlo bokom pre spoločný projekt a že sa na projekte na dnešnú dobu pracovalo dlhšie, ako štandardne. Beats kombinujú princípy drillu a súčasného trapu. Využívajú veľmi trendy zvukové palety. Z hostí veľkou častou prispel aj Mjay, ktorý dodal niekoľko beatov, čo album skvelo osivežuje a zároveň narúšajú možnú homogenitu jednotného zvuku. Čo sa týka lyrics, tak týpci naozaj priniesli A-game a hodne na albume sumarizujú svoju pozíciu – ultimátneho underdoga slovenského rapu, na ktorého prvenstvá a enormné úspechy sa často zabúda. Z domácich si na featy zobrali chalani to najlepšie a najúspešnejšie, čo máme- Gleba a DMS. Tí dodali skvelé slohy na standout trackoch tohto albumu – reprezent track pre mesto sa už moc nerobí a toto bolo fakt fresh. Čo je tiež veľmi fresh, je aj priznaný homage remix na Break Ya Neck od Bustu s omladinou slovenskej scény a jej vodcami Radikalom a Dokkeytinom – všetci zúčastnení podali skvelé výkony a odreprezentovali mládež cez veľkú nostalgiu práve prvej generácie fans H16-tky.
Fanservice poskytuje aj Nech Vidia 2 so slovenským raperom v aktuálne asi najlepšej forme – Bigboyom Glebom. Perfektná nostalgia a standalone výborny nový track. Prestriedavanie členov na featoch je super a prekvapuje, Cigo sice prispel menej, ale o to sústredenejšími bars. Na celom albume je zároveň príjemným prekvapkom vokál od Grimasa, ktorý je super a veľmi citeľný je vplyv Otisovho vkusu na výsledný tracklist, čo je asi to najlepšie, čo sa mohlo stať. Otisov mladistvý nadvecový prístup k hudbe a trendom je pre výsledok obrovským prínosom v kategórii flow, ale hlavne po hudobnej a estetickej stránke. Album určite priniesol štýl hudby, ktorý sa už veľmi nerobí a ide o naozajstný plnohodnotný album, ktorý aj je robený ako album. Tematicky chce projekt priniesť dobrú náladu, súdržnosť, ale aj perspektívne riešenie vážnejších tém, ktoré oslovia skôr staršie ročníky – preto sa im to podarilo skoro, lebo H16-tka robí veľmi moderne a mlado znejúcu hudbu. Ale pri znení to končí – témy trackov, spôsob vyjadrovania a celkový spôsob rozprávania príbehov a myšlienok si nájde respondenta, podľa mňa, hlavne pri ľuďoch nad 25 rokov.
H16 2021
Oproti predošlým albumom vidím ja (Jakub) značný rozdiel z hľadiska influencu členov H16. Kým iné roky mi prišiel jasne dominantný Spirit, tento album mi pripadá ako réžia Otisa. Hugo už pri produkciách naznačil meno Mjaya, ktoré albumu určite po zvukovej stránke pomohlo a myslím si, že hnacím motorom ku tomuto kroku bol Otis. Ten zároveň pred projektom neprežíval najlepšie osobné obdobie, z ktorého sa potreboval vypísať a ako „terapiu na beate“ si vybral tento skupinový projekt (počujeme od neho dosť osobné slohy). Naopak Speezy mi prišiel menej osobný, ako to býva zvykom – na albume je skôr v pozícii skúseného interpreta a človeka, ktorému ide v prvom rade o to, aby poslucháčom poslal nejakú message (napríklad rapuje o dôležitosti peňazí, avšak nepovažuje za cool, ak niekto s peniazmi flexí) a nie aby rozoberal ťažšie témy. Dôvodom môže byť aj fakt, že tomuto albumu predchádzal jeho sólový nosič a na jeseň tohto roka chystá pokračovanie ikonického Nového Človeka – ťažšie a spoločenské témy si možno necháva tu. Páči sa mi, že Cigo prispel takou časťou, na akú sa sám cítil a nebol nasilu kvantitatívne v čo najviac trackoch. Kvalitatívne zo seba vydal maximum – Cigo už síce nie je full-time raper, no svojej úlohe na albume sa poctivo venoval.
Na tomto albume je skvelé, že sa na nič sa nehrá a je sám sebou – urobení chalanmi, ktorí sú už síce dávno dospelí, ale stále tak možno nevyzerajú alebo sa tak na prvý pohľad nesprávajú – s čím sa ja osobne veľmi stotožňujem, pretože už sme na našej scéne určite v štádiu, kedy všetok rap nie je len pre mladých. Album sa tematicky trochu „zvážňuje“ hlavne ku koncu, kde im tento tón veľmi pristane a album posúva trochu ďalej. H16-tka ma ako človeka, ktorý na nej vyrástol, veľmi potešila a určite nás pozitívne prekvapila.
