22Flex je kolaboratívny projekt medzi Astralkid22 a TVRNFLX zo stajne Cospiracy Flat Studio. Dvojica už má za sebou množstvo spoluprác, kde sme si mohli všimnúť, že im to spolu celkom ladí. Svoju kolaboráciu povýšili aj do spolupráce na celistvom projekte, ktorý sa hýbe v dĺžkovej rovine EP a konceptuálnej rovine mixtape-u. Celý projekt má iba 25 minút a 8 trackov, čo je v momentálnej situácií skvelý formát pre projekt, ktorý nemožno podporiť živým vystúpením.
Ak hľadáte konceptuálny album, plný hlbokých tém a sociálno-spoločenského komentára… STE TU ZLE. Toto nie je rap pre starých ani tých, čo potrebujú za každú cenu vo všetkom hľadať zmysel – lebo o tom už dávno rap nie je. Tento projekt vnímam ako začiatok “fázy 2”, ak by hypoteticky bolo pôsobenie CSFLT na našej scéne Marvel Cinematic Universe. Vo fáze jedna sme mohli vidieť sólové projekty všetkých členov, kde sa nám predstavili každý so svojim zvukom, témami a tonalitou.
22Flex je po trackoch ako LV Vačky 1 a 2, ktoré ukázali celú “posse” prvým kolaboratívnym projektom z tejto dielne a ktorý sa zaobišiel iba s dvoma featmi, aby o to lepšie ukázal kombinovanú silu dvoch najvýraznejších osobností tohto kolektívu. Ak sa z 22Flex stane vzorec, akým toto štúdio bude vydávať hudbu – sólové projekty pretkávať takýmito, v komixovej terminológií “events”, vidím tu obrovský mix&match potenciál členov tohto zoskupenia. Výber prvých dvoch adeptov v podobe práve Astrala s Továrňom, bol skvelý moove, nakoľko sú ich zvuky celkom blízke, ale zároveň iné – obaja zastávajú obe polohy moderného štýlu rapovania – melodický aj rytmický – ktorý obaja zvládajú skvele, ale každý vyniká podľa môjho názoru v inej polohe. Továreň na Flex vie výborne melodizovať, ale viac sa mi páči v polohe rytmickej, ktorú čiastočne využíva aj pri tvorení melódií, vyznačujúcich sa kadenciou rapového flow. Tento štýl písania rymizovaných melódií sme mohli počuť hlavne v late 90‘s a early 00‘s RnB a pope, napríklad pri pôsobení Craiga Davida ako vokalistu zoskupenia Artfull Dodger alebo pri boybandoch/girlbandoch, ktoré brali obrovskú inšpiráciu práve z RnB, ako napríklad TLC alebo štýl Justina Timberlake-a ku koncu N*Synch a na sólovom albume Justified. Továreň svojim prejavom stiera rozdiely medzi RnB a rapom a jeho switche medzi tým, kedy “zatlačí” na melódiu alebo rytmus vždy prekvapia a sú prevádzané s citom.
Astrala poznáme viac ako tradičnejšieho rapera, ktorý je schopný aj tematických a povedzme vážnejších trackov, no na tomto projekte ma ale veľmi prekvapil práve melodizovaným prejavom, ktorý sa pomaly, ale isto pretláča do popredia. Podľa môjho názoru si Astral uvedomil naplno potenciál svojej speváckejšej polohy po úspechu standoutu Celú Noc s Niktendom a získal sebavedomie, aby sa mohol týmto štýlom ďalej realizovať. Osobne pre mňa v tejto polohe znie veľmi nenútene a absolútne prirodzene, čím sa dostávam k mojim najobľúbenejším častiam albumu, kde chalani spievajú cez seba a ich hlasy sa perfektne dopĺňajú – týchto momentov nie je na projekte nejako veľa, ale ukazujú poslucháčovi chémiu, ktorá medzi týmito dvoma umelcami je.
Na albume hosťuje už spomínaný NikTendo, ktorý dodal reprezentovku so skvelými flows a taktiež aj Shimmi, ktorý výborne dopĺňa jeden z dvojice mojich najobľúbenejších trackov z dosky – Delete (druhou je Hell, ktorý má najvýraznejšiu atmosféru z celého projektu).
Ak vám je práca kolektívu Conspiracy Flat Studio známa tak viete, že hlavná vec, ktorú vám svojou hudbou chcú odovzdať, je nálada, vibe, emócia a situáci. Celý album 22Flex znie tak, ako by ste mali priamo v ich štúdiu pripravené miesto na gauči a počas celého procesu boli v štúdiu s nimi. Výpovedná hodnota nie je v textoch prvoplánová, ide skôr o subjektívnu generačnú výpoveď o čase a mieste, kde sa nachádzame. Z rôznych útržkov príbehov a chants vzniká kolážovitý pohľad na svet dvoch mladých umelcov, ktorí sú hladní po úspechu. V mozaike dominujú témy o ženách, drogách a drahom oblečení, ktoré striedajú reprezentačné riadky a priame uhly pohľadu. Mozaikovitý spôsob písania textov, kde sa celistvý obraz skladá z jednotlivých fragmentov vedomia, je navyše výborne atmosférický podchytený minimalistickými inštrumentálmi plnými echa a rôznych zvukových efektov či vokálov. O môj bože, tie vokály.
Pamätáte sa, ako bolo extrémne divné a úžasné keď na 808s & Heartbreak Kanye West začal layerovať svoj hlas v rôznych variáciách autotune cez seba a dohrotil to k dokonalosti počas Fantázie až k tlačeniu experimentu na absolútnu hranu na projekte Yeezus?
Tento postup si chalani osvojili a počas celého projektu svoje hlasy layeruju cez seba v rôznych inkarnáciách autotune s rôznymi efektami do polohy druhého, tretieho a štvrtého hlasu, čo potvrdzuje popovejší princíp pri skladaní trackov. Áno, toto už je o skladbe, nielen o rapovaní do beatu. Autotune a rôzne efekty sú v tomto prípade použité až tak, že sú niekedy nerozpoznateľné od syntetizátora a fungujú v kontexte niektorých trackov až ako sólový inštrument nápadne pripomínajúci svojim využitím gitarové vyhrávky v tvrdších žánroch.
Projekt 22Flex je do veľkej miery abstraktným dielom, z ktorého máte jednoducho dostať nejaký pocit. Mood a vibe tento projekt komunikuje výborne. Zároveň je v ňom veľmi výrazná harmónia vokálov a inštrumentáliek, ktoré sú perfektne namixované a zmastrované – nič nepôsobí rušivo a celý projekt zhltnete za pol hoďku na jedno počutie ako smashburger. Po skončení projektu som ostal v hlave s jedinou vecou – bolo toho málo a chcem viac.
