Dve neznáme postavy a futbalista s jedným recesistickým featom z Jihlavy vydávajú najlepší československý debut posledných rokov. Je asi polovica júla 2020 a niečo, čo sa volá 58G, vydáva vertikálne natočený videoklip na mobilný telefón a jednou rukou vracia tuzemský rap k jeho koreňom v čase, keď podľa môjho názoru náš rap zažíva niečo ako začiatok krízy identity. Ešte pred bližším pohľadom na prvý počin tohto jihlavského kolektívu a na to, čo môže pre našu scénu znamenať, sa pozrieme na štádium, v ktorom sa scéna nachádza a prečo je tento release niečo ako „big deal“.
K tomuto releasu, podobne ako k poslednému od Viktora Sheena, sa ideme vrátiť nie len pre jeho signifikanciu pre domácu scénu ale aj pre to, že je tento debut nominovaný na hudobnú cenu Anděl. Po výhre ceny VInyla je tento kolektiv v nominácií s dvoma etablovaními menami a vám sme chceli priblížiť prečo.
Posledných 5 rokov prebieha intenzívna výmena pomyselnej „pochodne“, alebo zjednodušene prirodzená výmena garnitúry. Mladšia generácia našla svoje pevné hlasy a zakladatelia s rodinami a deťmi až na pár výnimiek znižujú svoju hudobnú aktivitu. Zvuk sa dramaticky zmenil, skills, technika a autenticita išli medzi mládežou do pozadia – v ich hudbe dominuje melódia, emócia, drogový psychadelický opar, depresia a značkové kusy za kombinovaný plat priemernej rodiny. Rap pomyselne odišiel z ulice do rodinných domov a mezonetov nad mesto. Pri súčasných „áčkových“ interpretoch je to absolútne normálne a pochopiteľné – ich život je iný ako pred tým a ako rapovala Jednašestka “Aký život žiješ, taký robíš rap”. Čo ale pôsobí zvláštne, je takmer absolútny odklon od pouličnej a stokovej tematiky. Práve táto téma je tou, ktorá mnou rezonovala v mladom veku najviac. Mladší aj starší raperi akoby na moment úplne prestali riešiť naozajstnú realitu života v našich krajinách a presne preto prišla po pár rokoch absencie nových hviezd odpoveď.
V undergrounde oboch krajín sa našli zaujímavé zjavy mapujúce pouličný život na úrovni sociálnych výpovedí v podobe Čavalenkyho a Dollar Princa, novým kráľom mladých sa stal Bulhar, ktorý síce už nemá drip zo sekáča, ale stále ho vidíme piť „braník“, stále je to 2L. Slovenský realizmus zároveň dostal svoj jasný hlas v podobe “Stokára” Frayera Flexkinga, ktorý reprezentuje v mladom zvuku naozajstnú ulicu. Rovnako ako estetika „dvetisícich“ sa vracia aj ďalší fenomén tejto doby, ktorým nieje nič iné, ako Gangsta rap – všetky vyššie spomenuté acts sa skôr ako témam sociálnym a politickým, venujú odvrátenej strane života na pokraji chudoby – kriminalite. Aj keď je realita v našich krajinách akákoľvek, aj tak si myslím, že niektoré texty sú pre zámer umocnenia zážitku mierne hyperbolizované. Niečo tu stále chýbalo. Album vytvorený z čistého hladu po rape a lepšom živote. Album, ktorý bude popisovať čistú autentickú realitu a úspešne túto autentickosť preloží aj do zvukovej reči. Zdravo maskulínne, ale uveriteľné – ašpiratívne a nečakané.
58G tape je čistokrvný mixtape a ja si neviem predstaviť vhodnejší formát pre projekt tohto charakteru. TK27, Doktor a Humla tento formát využili jednoducho na predstavenie sa a zoznámenie sa s československým publikom. Formát albumu by podľa môjho názoru autorov tlačil do tematickejšieho prístupu k lyrike, čo by mohlo viesť ku kompromitácií výpovednej hodnoty. Tú dokonale atmosfericky dopĺňa výber beatov ktoré sa nachádzajú na hudobnej palete aneglických ostrovov a k tvrdej každodennej realite sa tento soundtrack hodí dokonale.
Tape vol. 1 v príbehu 58G funguje jednoducho ako backstory, ktorú potrebuje každý tím superhrdinov. Jasnou témou projektu je samotné ukázanie sa, prezentácia štýlu a estetiky, ktorú 58G prináša. Mix UK Grime music a Drillu vizuálne reprezentuje mix anglickej a nemeckej estetiky undergroundu. Všetko je držané v minimalistickom a vkusnom prevedení, ktoré v sebe kontrastne nesie zvukovo aj vizuálne prvky DIY, čo celý projekt ešte viac autentizuje. Rap o rape, prirovnania naznačujúce kultúrny knowledge, futbal a dávka pohŕdania modernými trendami dávajú aj bez jasnejšej témy dojem nespokojnosti so statusom quo a hladu po zmene.
Ako skvelé rozhodnutie hodnotím aj to, že sa o celý album postarali výhradne oni – celý album je produkovaný výhradne Humlom, pričom vokálne tiež počujeme iba členov 58G.
Druhou veľkou témou albumu je Jihlava a každodenný život na uliciach menšieho mesta. Práve tento život a jeho reálie dopĺňa jasný morálny kódex, ktorý tvrdosť celkového prístupu k rapu pekne balancuje. Prehnaná tvrdosť by v tomto prípade mohla skĺznuť do paródie a mohla by hrať proti autentickosti celej nahrávky. Autentickosť je pri definícii unikátnosti projektu absolútne kľúčovým slovom. Drvivá väčšina poslucháčov rapu v Česku a na Slovensku sú mladí ľudia, ktorí popri škole a debilnom zamestnaní v mladosti stokujú na ulici, kde prežívajú prvé vážnejšie osobné spoločenské interakcie. Nie sú to gangstri, boháči ani emáči s drogami zadarmo. Sú to normálni chalani, ktorí vždy keď sa dá, idú za kamošmi a robia z nudy a nedostatku príležitosti zlobu. Začínaju chápať, čo je to rešpekt, hierarchia, vzťahy, peniaze alebo hodnoty. 58g pre mňa mapuje presne toto – ich hlad je na nahrávkach počuť a ich Air Max plusy je vidieť.
58G prišli ako veľká voda a svojským prístupom k tomu, o čom má rap byť a ako má znieť rozbúrali koronový rok, ktorý bol celkom chudobný na kvantitu releasov. Toto prekvapenie vytrhlo fanúšikov z letargie a presvedčilo aj skeptikov súčasného štádia rapu o tom, že to s ním nie je až také zlé. Samozrejme, tento kolektív je iba na začiatku svojej cesty a je to na nahrávke počuť. To ale vôbec nie je zlé – 58G sa totiž nehrajú na majstrov sveta a svoj debut dávajú von presne taký, aký je – autentický, možno aj s chybami, no zachytávajúci nadšenie, radosť a hlad po dobrej hudbe partie týpkov z Jihlavy. Kto by to čakal, že?
