Idea nevydáva “iba album”, ale prípadovú štúdiu tvorivého procesu práce, ktorá je za hranicami “iba rapu”. Idea je na scéne už cez 10, ak nie 15 rokov a každým jeho ďalším releasom mám pocit, že ho “scéna” srala viac a viac. Nepochopte to zle, Idea miluje rap celým svojim srdcom, čo cítime na každej nahrávke a dokazuje to aj jeho nezávislá vydavateľská činnosť – jeho sralo to všetko okolo toho.
Srali ho veľké egá.
Srali ho tie isté 4 loopy opakujúce sa dookola.
Sral ho machizmus.
Sralo ho raperské správanie a serie ho kultúra stáleho naháňania sa za niečím, čo je fresh sotva 24 hodín. Skrátka československý rapový kolorit a folklór, ktorý sa vytvoril okolo žánru v našich dvoch malých krajinách.
Idea je ale už ďalej, nad tým všetkým.
Uvedomuje si, že je osobnostným endemitom československého rapu. Raper, pre ktorého čas, peniaze ani sláva nie sú veličinami. Je to veterán, ktorý už zažil azda všetko a preto presne vie, čo od rapu vyžaduje a čo mu chce dať naspäť. Jeho chuť experimentovať a vytvárať niečo nové paradoxne rastie s jeho vekom, čo sme naplno mali možnosť počuť na Tempe a počujeme to aj tu, ale úplne inak. O beatech a lidech je doska, od ktorej neviete čo očakávať a som si takmer istý, že do istej miery prekvapí každého. Je to rapový album, využívajúci rapové princípy robené absolútne nerapovým spôsobom.
Kto je vlastne Idea na tomto albume?
Je to zvláštne prirovnanie ale predstavte si, že by mal MF Doom a DJ Khaled pomyselné dieťa. Idea je výkonným producentom a kurátorom albumu, ktorý prepája ľudí s rovnakým vkusom, ktorých by to samých možno nenapadlo alebo jednoducho ešte nevedia, že to chcú. Je kreatívnym riaditeľom tela práce, ktoré vzišlo z pandémie, ako povedal samotný autor v našom telefonáte o tomto projekte: “na to, že jsme všichni v piči”.
Pri rozbore tohto diela netreba opomenúť na Ideov predchádzajúci projekt “O rakvách a lidech” – minimalistické EP reagujúce na jeho novú životnú rolu otca, kde Idea prvý krát vyskúšal DIY princíp naplno a využil jeho potenciál. Jednoducho celý projekt narapoval a odprodukoval sám, čo evidentne nakoplo tvorivú vrtuľu a ukázalo nové možnosti produkcie projektu po tvorivej aj exekutívnej stránke.
Samotný názov/názvy parafrázujú známe dielo od Johna Steinbecka O myšiach a ľuďoch, ktorej centrálnou témou je osamelosť. Tá sa stala každodennou súčasťou našich životov počas pandémie, ktorá trvá už vyše roka – celospoločensky evidujeme nárast mentálnych problémov spôsobených práve osamelosťou. Idea sa rozhodol túto negatívnu energiu premeniť na niečo pozitívne, z celých pľúc sa nadýchnuť a zakričať, že sa nesmieme vzdávať. Prvé EP vznikalo v úplnej izolácií a niečo čo malo byť pôvodne tiež EP, sa začalo rodiť.
Tento veľmi rapový album vznikal nanajvýš nerapovo, lebo ak by autor bral do úvahy žánrové konvencie a stereotypy, tento projekt by nemohol vzniknúť. Na celom projekte je od začiatku do konca počuť, že vznikal ako živé telo práce – výsledok hodín času osamote v štúdiu, sessions s rôznymi umelcami, ktoré spája absolútna organickosť a autenticita. Raperské ego, povýšeneckosť a larger than life personas ostali pred štúdiom – vystriedali ich pokora, hlad po tvorbe a kolaboratívna energia. Aj keď sa sám Idea na celej doske neobjavuje, v každom tracku je cítiť jeho silný rukopis a úmysel s celým trackom. Kompozícia takéhoto tela práce vyžaduje exaktnú predstavu rámcu, v ktorom sa bude projekt pohybovať – cez 20 hostí dopĺňa jeho slohy, refrény, predslovy alebo skity, ktoré presne navodzujú atmosféru a tónalitu tracku ako samotantnej entity aj v kontexte celého albumu.
Zmanažovať toľko kreativity a udržať si zároveň umeleckú víziu projektu a jasný autorský rukopis môže byť niekedy pre autora takéhoto ambiciózneho projektu náročné. Idea ale počas všetkých 16 trackov drží opraty pevne v rukách a jeho hudobný „smrad“ cítime v každej sekunde tohto projektu.
Inštrumentálne sa pri tejto doske pohybujeme na hranici rapu a moderného jazzu s bluesovými elementmi, ktoré zaisťujú mierne melancholickú atmosféru projektu. Nástrojom krásne komplimentujú aj scratche, ktoré mne osobne v modernom rape chýbajú a sem sadli výborne hlavne v kombináciách so živými bicími, sekciami a perkusiami. Textovo počujeme znova ucelené svetonázory na rôzne spoločenské témy, ale aj klasický vyšperkovaný rap o rape v rôznych kreatívnych inkarnáciách. Na albume sa zároveň stretáva množstvo hudobníckych a rapových svetov – Jana Kirschner na dvoch trackoch spoločne s Hellwanou zastupuje ženy, ktoré urobili zo “svojich” trackov na tomto CD absolútne standouty. Rap o rape počujeme od MC Geya a Modých Hôr, ale zároveň aj od Karla s Kokym, čo v trackliste vyzerá ako solídna schýza, no v Ideových rukách dokonale funguje. Priestor dostali mladšie a menej známe talenty, ale napríklad aj MC Dědek, ktorého návrat je teda naozaj niečo.
Aj napriek konzervatívnejším hudobným vplyvom na tento projekt, stále znie veľmi moderne a fresh. Pre mňa osobne ide o trochu náročnejšie počúvanie, ktoré veľmi neodporúčam v tejto inkarnácií ako background music. Milujem, keď mi niečo trápi hlavu a zmysly naraz, čím ma núti rozmýšľať. O beatech a lidech hovorí o dôležitosti oboch týchto vecí a o tom, že sú bez seba ničím – beat je len beat a človek je len človek. Je to CD o tejto dobe a o tom, akí sme my a dovolím si povedať, že bude kulturálne ešte veľmi podstatné v žánrovom, aj nadžánrovom kontexte.
