Hneď na úvod je dobré priznať, že stretnutie s prvou sólovkou (album CORRETTO s Konexom vnímam stále v prvom rade ako kolaboratívny album, nie ako Hoffmanov pomyselný „debut“) Kamila Hoffmana bolo stretnutím veľmi špecifickým, osobným, dlho očakávaným. Plným napätia, ale aj veľkej dávky predbežnej náklonnosti.
Práve Hoffmanova tvorba ma totiž výrazne sprevádzala na rapovej scéne v posledných dvoch-troch rokoch, pričom išlo najmä o featuringy na Yzomandiasovom albume Zbohem Roxano v skladbe Kordylery a v skladbe Obežná dráha na albume KML. Hoffman veľmi presvedčivo vystupoval ako rapovo-popový básnik, vytvárajúci veľmi sugestívny melancholický mood, dodávajúci obom albumom nový, o niečo prenikavejší a emotívnejší rozmer. Ak by sme tracky na Yzomandiasovom a Milion+ albume brali ako ceriace sa zlaté grills, Hoffmanove vstupy fungovali ako drahokam vsadený do týchto trapových grimás. A žiarivé odlesky z neho nasvecovali viaceré osobné chvíle post-teenagerského života s jeho nepredvídateľnými zvratmi.
Neodmysliteľným je tiež singel leta 2019, Okolo mesta, kde sa s Konexom pohrávajú s odkazom megahitu už rozpadnutej french-housovej skupiny Daft-Punk, cruisujúc s ľahkosťou ulicami Bratislavy. V tomto vychillovanom singli sa Hoffman ukázal v polohe, na ktorú sa (bez pejoratívneho tónu) hodí prívlastok „rádiová“. Jeden z nemnohých uvoľnených a dôvtipných summer hitov, čo vás neodradí prehnanou pozitivitou, ale naopak podmaní citom pre pocit letargie a užívanie si nie vždy bezstarostného letného bezčasia. Práve vykresľovanie emócií nie zjednodušujúcim spôsobom bola hlavná devíza Hoffmanovho doterajšieho prejavu. A áno, na debutovom Katalógu, sa mu ju darí rozvíjať hneď niekoľkými spôsobmi.
Medzi svetmi popu, trapu, rádiového aj agresívneho zvuku, naskicovanými v predošlých singloch, sa Katalóg pohybuje s pôžitkárskou slobodou. Široký záber albumu je jasne odčítateľný už z jeho artworku. Hoffmana vidíme na pokrčenej polaroidovej fotke v koženej bunde a tričku Sex Pistols, čo evokuje mód nostalgie, okázalej (archetypálnej) divokosti a osobnostnej potrieštenosti, pričom všetky prvky vychádzajú jasne artikulované analógie v textárskom aj producentskom štýle nahrávky.
Hoffman sa na Katalógu nebojí odviazanej adrásavej punkovosti, ani trochu lepkavého, popového gýču. Dokáže pracovať s prevarenými frázami, ktoré vsádza do pútavého kontextu, presahujúceho rámec slovenskej rapovej scény, čo pre album platí aj v otázke produkcií. Skladby postavené na výrazných syntetizátorových melódiách (Slová), výrazných gitarových linkách (Verím iba tvojmu slovu, Tombola) navodzujú atmosféru a mindset novovlnovej a post-punkovej hudby konca 70. a prvej polovice 80. rokov, práca s extatickou, ale pritom stále podprahovo pochmúrnou náladou (vychádzajúcou najmä z vypočítateľnosti a nestálosti Hoffmanovho lyrického subjektu) a harmóniami pripomínajú napríklad produkciu kultovej slovenskej skupiny Banket, inokedy zasa post-punkových Talking Heads alebo Television. Popri týchto polohách (ktoré potešia nielen svojou vábivou náladotvornosou, ale aj dávkou hudobného geekovstva) sa v Katalógu dá nájsť dostatok „priamočiarejších“ trapových polôh (FUČ skit, MOOD, Milujeme sa, Mladosť…), predstavujúcich lepší priemer v súčasnej „zvukovej krajine“ slovenského rapu. Veľmi špecifickým kúskom je tretia skladba Povedz sám, kde Hoffman prepája nálady svojej trapovej, aj post-punkovej polohy a ponúka najštýlovejší moment celej nahrávky s naozaj uhrančivou atmosférou.
Medzi týmito polohami pôsobí Hoffmanov hlas ako univerzálny, spojovací element, ktorý nemá problém fitovať na trapový aj post-punkový (novovlnový) zvuk a byť univerzálnym médiom medzi dvoma zdanlivo zvukovo úplne odlišnými hudobnými svetmi. Na post-punk, punk a novú vlnu naplno odkazujú Hoffmanove texty. Jeho textárčina akoby priamo nadväzovala na všetky možné asociácie, ktoré nás napadnú pri pohľade na tričko Sex Pistols na obale albumu. Hoffman stvárňuje archetyp klasického, nestáleho, nepolapiteľného ale stále citlivého (romantického) rebela, ktorý je vystavaný síce neprekvapivo (grázlik uprostred neustáleho úteku pred zodpovednosťou a usporiadanosťou, ktorý však nezabúda ukázať svoju citlivú stránku, ktorej nie je ľahké nepodľahnúť) ale presvedčivo. Svoju pozíciu si upevňuje pomocou úsečných a chytľavých fráz. Vďaka nim sa môže poslucháč do albumu okamžite vcítiť už pri prvých dvoch-troch počutiach. V zmysle emotívnosti a omažitej chytľavosti popri skladbe Povedz sám na albume vyniká aj krátka akustická skladba Šestnásť, perfektne abstrahujúca zeitgeist zmäteného teenagerského a post-teenagerského života, kedy pravidlá a kázeň sú úhlavnými nepriateľmi eruptívnych citov a neovládnuteľných, impulzívnych nápadov. Práve to sú nálady a stavy, ktoré vystihujú aj koncept Hoffmannovho albumu. Je nestály, premenlivý, plný prekvapivých vźvratov a emočne vyhrotených (až prepálených) momentov, vytvárajúcich zbesilý hudobný diár.
Hoffmanov Katalóg je prémiová výberovka moderného retra aj úplne súčasných trackov, v ktorej sa dobre listuje, ulietavam a nachádza dostatok priestor aj pre sebareflexívne momenty. Výsledok pracujúci s pomerne širokým žánrovým rozpätím do seba možno až prekvapivo dobre zapadá a nepôsobí kolážovito, alebo ako nahodilá kompilácia. Hoffmanove textárske polohy si v sebe síce stále nesú svoje ups and downs – niekedy môžu znieť príliš prvoplánovo, alebo stoj-čo stoj hitovo (rádiovo), ale opakovane priznané popové štruktúry a ambície albumu vytvárajú dynamické pnutie s jeho citom pre alternatívnejšie ladený zvuk. V Katalógu vzniká priestor vlastného osobného aj zvukového časopriestoru, ktorý sa s prehľadom hrá s trendami aj spomienkami na popmusic minulých dekád, aj so spomienkami na svoje vlastné životné eskapády. Je to veľmi emotívna a úprimne pôsobiaca emotívna pankáčina.
