Prekvapivým sprievodným javom vydania druhého a vrelo očakávaného albumu Playboia Cartiho, Whole Lotta Red, bola vlna vyslovene hejterských komentárov na sociálnych sieťach a na Youtube. Carti priniesol pätnásteho decembra 2020 album, ktorého vydanie pochopiteľne pôsobilo ako veľký vianočný darček a po jeho dychtivom rozbalení (spustení) nás všetkých čakalo veľké prekvapenie. Osobne však zastávam názor, že šlo o prekvapenie pozitívne.
Už na Die Lit (2018) Carti výrazne pracoval s punkovou estetikou a premisou, podľa ktorej je trapová hudba novou reinkarnáciou punk rocku zo 70. rokov. Na coveri albumu Carti stage divuje do divokého crowdu, pričom čiernobiely obraz pripomína vintagové záznamy zo starých punk rockových vystúpení. Na Whole Lotta Red zasa nadväzuje na estetiku tituliek newyorského undergroundového magazínu Slash, vydávaného v druhej polovici 70. rokov ako kľúčového časopisu miestnej punkovej scény. Carti tak sám seba zaradil po bok hudobníkov a hudobníčok, punkových a new wave ikon, ako Debbie Harry a Johnny Rotten. A nejde iba o štýlovo vyzerajúcu pózu.
Cartiho tracky boli už na Die Lit charakteristické svojou torzovitosťou, minimalizmom a raperovým neortodoxným flowom, v ktorom veľakrát nešlo až tak o obsah textu, ako o fonetickú silu jednotlivých strof a chytľavosť použitých adlibov. Presne tento štýl premyslene rozvíja Whole Lotta Red. Len z minimalizmu sa prirodzenou cestou stáva divoké striedanie polôh a nálad. Carti tu predstavuje svoju identitu ako spevák, raper aj punkový burič v jednom a album je symbolom živelnosti a strhujúcej energie, ktorá nemá žiaden jasne daný cieľ a postupuje priestorom ako nekontrolovaná tlaková vlna.
Produkcie na Whole Lotta Red znejú ako vzorky omylom vypustené z utajeného trapového laboratória, kde práve prebiehal rozsiahly výskum o budúcnosti daného žánru. Pracuje sa tu s hororvými organmi, industriálnymi samplami, acidovými syntetizátormi, poprekrucovanými, až psychedelickými melódiami a nevypočitateľne dekonštruovanými rytmami. Táto otvorenosť a úplná sloboda prejavu, ktorá berie trapové kostry iba ako východiskové skice akoby boli príčinou nepochopenia nahrávky, ktorá si vyžaduje viacero sústredených vypočutí – čo pri trapových albumoch (pripomeňme si aspoň minuloročné novinky od Gunnu a Lil Uzi Verta) vôbec nebýva pravidlom. Carti v tom všetkom znie vyšinuto, halucinačne a zároveň vizionársky.
Moodovky TeenX, Vamp Anthem, Slay3r, vyslovene eruptívne On That Time, Stop Breathin alebo Rockstar Made spolu s ďalšími trackmi vytvárajú vyše 60-minútový monument, ktorý pôsobí ako album Yeezus mladej raperskej generácie. Komu sa nepáčilo, mal by dať albumu viac šancí. Na Whole Lotta Red sa toho udeje naozaj veľa a.. stačí sa naozaj pozorne sústrediť.
