Radikal Chef rozhodne patrí medzi najzaujímavejšie postavy slovenskej, ale aj českej rapovej scény. Za sebou má dlhú rapovú cestu či už v ére Dramatikz, respektíve neskôr v sólovej kariére. Paťo je ten najlepší príklad interpreta, ktorý na 100% verí tomu, čo robí. Dôkazom je aj album Freeride a jeho ďalšie pokračovania.
Hneď v prvom dieli rubriky REWATCH sme rozoberali newschoolovú vlnu v rokoch 2013 a 2014 (s presahom až do 2015). Ak sa priemerného československého rapového poslucháča opýtate, aké mená sa mu spájajú s novou vlnou, pravdepodobne vám povie mená ako HAHA Crew, Pil C či Yzomandias. Veľký podiel na formovaní, najmä slovenskej novej školy, mal bezpochyby aj Radikal Chef. Či už v rámci Dramatikz alebo pod ILPP (neskôr FCK THEM), robil Paťo hudbu, ktorá bola na svoju dobu pokroková, stačí sa pozrieť na jeho staršiu tvorbu. Ako som spomínal v úvode, prešiel si dlhou hudobnou cestou a okrem pomalších vecí ako jeden z mála vynikal aj v double-time rape, čo ukázal na skladbe Introglycerín alebo napríklad v tracku Máme Na Viac, kde okrem iného predviedol aj silu sylabiky (rým po viacerých slovách, nielen konečný rým), ktorú u nás zrejme ako prvá predtým používala Moja Reč. Formovanie do new wave vecí môžeme vnímať už v roku 2014, keď spolu s Dalybom a Delikom vytvoril vec All Black.
V období roku 2015 prešiel Chef pod hlavičku I Love Party Production, ktorá sa teda neskôr premenovala na známy FCK THEM. Hneď prvé vydané single predznačili, kam sa Radikal bude hudobne uberať. V singli Lovestory pravdepodobne prvýkrát sám použil autotune, s ktorým sa začal postupne viac a viac zaoberať a vyšperkoval ho až na úroveň, ktorú sme mohli počuť napríklad na singli 6:30 (v tej dobe nepracoval s autotuneom v našich končinách na takejto úrovni prakticky nikto), respektíve v ďalšom roku s albumom Freeride.
O hudobnom pokroku vypovedala celá Radikalova tvorba z roku 2015, no popri iných menách sa mu nedostávalo zaslúženej pozornosti, o ktorú ale ani nijak neprosil. V roku 2016 teda prichádza album Freeride, ktorý pre mňa aj po rokoch patrí medzi to úplne najlepšie, čo Radikal vyprodukoval a v podstate aj medzi to najlepšie, čo v danej dobe vyšlo.
Kým prejdem ku samotnému albumu, pristavím sa na chvíľu pri coveri. Chef si vždy dával záležať aj na grafickej stránke veci, v tomto prípade sa jedná o abstraktný cover z dielne streetart umelca ColorsByDian. Výtvor údajne vznikol za jednu noc po tom, čo si umelec vypočul album. Neviem ako je tomu teraz, no originálne plátno bolo dlhšiu dobu vystavené v pražskej streetart gálerií Forbidden Spot.
Album ako celok obsahuje dokopy 15 skladieb, na ktorých nenájdeme žiadne výraznejšie meno vtedajšej scény, ale práve vychádzajúce talenty, na ktoré Paťo stavil. Najväčšiu kariéru zo zúčastnených ku dnešnému dňu spravili Fobia Kid s Dymerom, aj keď veľký potenciál mala väčšina hostí.
Projekt v sebe nesie viacero kľúčových myšlienok, ktoré sú reflektované v takzvaných highlightoch (skladbách). Prvý, a myšlienkou možno najzásadnejší highlight, ktorý by som spomenul, je track 2009, kde sa predstavilo najširšie spektrum hostí na čele s Fobiom a Dymerom. Myšlienka skladby je jasná, Paťo v nej hovorí o vtedajšej dobe, keď Slováci len veľmi ťažko prijímali nový štýl hudby a pokrokovejší zvuk. Chef už v tomto prípade skvele využíval autotune a ad-liby, ktoré mnohí v jeho tvorbe neskôr prirovnávali k Travisovi či Futureovi. Páči sa mi aj priame skladanie myšlienok a výborné referencie, čo nie je samozrejmosť ani v roku 2021.
Pri druhom highlighte sa na trackliste trocha vrátim späť, keďže sa jedná o singel Basic. Táto vec predstavuje definíciu Radikala, čo sám v rozhovoroch aj potvrdil. Chef je basic, má rád basic veci a s Amidom vytvoril v tomto prípade skvelú kombináciu. Flow, bary, produkcia… s odstupom času je až tažké uveriť, že tieto veci majú už šesť rokov. Schválne si pustite, aký rap robila v roku 2015 – 2016 väčšina raperov. Skladba zároveň dokazuje aj fakt, že celý projekt je veľmi osobný, z trilógie Freeride jednoznačne najosobnejší.
Hneď po Basic prichádza na rad ďalšia, pre fanúšikov legendárna skladba, ktorou je aj videoklipom spracovaná Caffe Latte. V tracku Radikal hovorí presne o fakte, ktorý je v článku viackrát spomenutý – nikde sa nasilu netlačí. A to pre neho platí v živote aj v hudbe. Pre mňa tretí highlight Freeridu.
Štvrtým highlightom albumu je pre mňa posledná vec, ktorá celé dielo uzatvára. Sokrates je osobná výpoveď o ťažkej životnej ceste, ktorú Radikal musel prejsť. Jedná sa o jednu z najlepších skladieb, aké tento interpret kedy vydal a uzatvára Freeride najlepším možným spôsobom. Posledné miesto na albume dostal Sokrates právom, pretože predstavuje akési zhrnutie celého projektu, ale v podstate aj zásadných chvíľ z celého života.
Medzi spomenutými skladbami nájde poslucháč aj typické koncertné bangre, ako napríklad L.I.T., Golden Kidz či CHEF. Do toho prichádza aj kombinácia pomalších vecí ako Black Hawk Down či Laerdal Tunel, ale aj príbeh o jeho nórskej láske, ktorú zničili kilometre. Ak by som to mal zhrnúť, Radikal poslucháčom priniesol svoj najuprímnejší projekt, pri ktorom nekalkuloval, na nič sa nehral a urobil ho presne taký, aký ho chcel mať. Freeride predstavuje vyvážené dielo, ktoré ideálne zafungovalo na koncertoch, ktoré ma Paťo poriadne divoké, ale zároveň skvele zafungovalo aj v slúchadlách pri chillovaní, dokonca aj pri ťažších chvíľach. Poslucháčom povedal o tom, čo ho trápi ako osobu, ale aj spoločensky (niekedy sa v texte vyjadril priamo, inokedy to skryl za referencie). Priniesol špičkové produkcie, nový zvuk a podľa môjho názoru v konečnom dôsledku aj projekt, na ktorom mohli jeho kolegovia stavať a z ktorého sa mnohí mohli aj učiť.
Keď som v nadpise hovoril o nedocenenom pilieri slovenského newschoolového rapu, tak som tým myslel fakt, že aj pár rokov po release tohto skvelého albumu ho ani zdaľeka nepozná toľko ľudí, koľko by malo. Aj tento projekt pomohol definovať smerovanie slovenskej scény nehovoriac o tom, že po všeobecnej zvukovej stránke predbehol slovenské pomery o niekoľko rokov. V súvilosti s týmto albumom vznikla celá Freeride trilógia, ktorá postupne Radikala posunula až ku mainstreamovým fanúšikom. To ale nemení nič na fakte, že Chef asi mainstreamový interpret nebude, nakoľko ním nikdy ani nechcel byť.
