zdroj: youtube milion+
Yzomandias prináša nový singel Rodinnej typ, ktorý predznamenáva rozšírenie albumu Prozyum o takzvaný director´s cut v navýšení o neuveriteľných 30 minút.
Posun v Yzovej tvorbe je zaznamenaný aj v samotnom názve – director´s cut – ktorý hovorí dopredu o charaktere celého projektu. Znovuobjavená záľuba vo videoklipoch, ktorých je v poslednej dobe vždy spoluautorom, Yzovi jednoznačne priniesla nový rozmer vnímania – k projektu sa stavia ako režisér a k trackom ako ku scénam. Tieto scény fungujú aj samé o sebe a zároveň tvoria ucelený naratív, ktorý mňa osobne už z vydaných počinov oslovil hlavne dvoma vecami – zjednodušeným vyjadrovacím jazykom, ktorému rozumejú aj ľudia, ktorí fanaticky nesledovali „00s dirty south“ a otvorenosti, ktorá vyústila do väčšej pestrosti tém a otvorenejšiemu pocitu už z pôvodnej dosky. Prozyum sa nám prihovára na novom, osobnejšom levely, pričom Yzomandias zo seba pomaly odhaľuje stále viac a viac, aj keď zostáva až na výnimky veľmi enigmickou postavou nášho rapu – najznámejší raper, ktorého poznáme iba málo.
Pre objasnenie „director‘s cut“ neprihadzuje do filmov scény, ktoré sú “navyše”, respektíve sa do filmu nezmestili, ale skôr o tie, ktoré tam chcel tvorca dať, no neboli vhodné pre oficiálne vydanie.
Medzi známe „director‘s cuty“ patrí napríklad Blade Runner, ktorý sa v pôvodnej forme už ani nespomína, alebo tu potom máme najnovší prípad Zacha Snidera, ktorému nedovolila situácia dokončiť film, ktorý chcel, ale dostal druhú šancu.
V Yzovom prípade celú záležitosť director´s cut vnímam, že ludia majú v dnešnej dobe tendenciu udržať pozornosť iba krátko, preto sa hudba vydáva skôr formou singlov, EP-čiek a krátkych albumov, ktoré sú v porovnaní s minulosťou minutážou výrazne kratšie. V dobe, kedy Yzomandias vyrastal, albumy mávali v pohode aj hodinu a pol s 18-timi skladbami vrátane skitov. Aktuálnej dobe sa Yzo samozrejme prispôsobil a vydáva taktiež dĺžkou kratšie projekty, a práve z tohto dôvodu mu „director´s cut“ dáva možnosť napríklad ako filmovému režisérovi, ktorý natočil trojhodinovú bombu, ale ľudia v kine by to s tak dlhou minutážou nepobrali. Režisér teda prirodzene znížil minutáž a svoju víziu vydal napríklad na domácom nosiči. Takto presne vnímam to, čo ide urobiť Yzo s projektom Prozyum. Komerčne vydal ľahšie stráviteľný, uniformnejší projekt a po iniciálnom prijatí odhalí ľuďom svoju plnú víziu.
K autorovi sme cez album Prozyum boli bližšie, ako kedykoľvek predtým a to až po nový track Rodinnej typ, ktorý sa približuje Yzovi osobne asi najbližšie vôbec. V tracku rieši svoje vzťahy či už v svojej crew, s kamarátmi, v partnerstve, ale aj v rodine, ktorú si Yzo naozaj stráži a nikoho do svojej “kuchyne” nepusti.
Rodinnej typ je presne tá jedna scéna, o ktorej nevieme, že nám vo filme chýba, až kým ju neuvidíme. Ak by sme Prozyum brali ako film, táto scéna (track) rieši vec, ktorá sa volá „character development“ a práve táto vec sa vo filmoch plných atmosféry dostáva do pozadia, respektíve nedostáva taký priestor, aký by si zaslúžila. Pri character developmente sa zameriavame na protagonistu alebo antagonistu a na jeho osobnosť. Keď ich spoznáme lepšie, tak lepšie porozumieme ich motiváciám a správaniu v rámci príbehu.
Yzomandias vo svojom príbehu stelesňuje antagonistu aj protagonistu, čo usudzujeme z dvoch filmov, ktoré celý projekt inšpirovali – vizuálne Fight Club a obsahovo Equilibrium. Vo Fight Clube protagonista príde nato, že celý čas je vlastne antagonistom on, pričom v Equilibriu sa z antagonistu stane odmietnutím konvencie protagonista. To, že zastáva obe strany naraz vyvodzujeme z toho, ze častokrát je v jeho textoch dominantnou témou dualita v živote alebo kariére – Yzo nehovorí iba o tom, čo je cool alebo pekné, ale zobrazuje aj odvrátenú stranu úspechu a slávy.
Peniaze sa zarábajú, ale za akých okolností? Yzo dával postupne počas svojej kariéry dole pozlátko zo svojej slávy, až sa prirodzene dostal do bodu, kedy je úprimnejší a poslucháča si pustí viac k telu. Osobná výpoveď v podobe Rodinnej typ oslavuje rodinu, ktorú si vyberáme sami, ale zároveň mapuje to, ako sa taká rodina môže rýchlo človeku otočiť chrbtom. Dostávame bary plné pravdy cez moody beat, ktorý berie inšpiráciu aj z trapového, aj z drillovéhu zvuku a ľahko tieto dva vplyvy kombinuje cez pomalší beat, ktorý dáva dôraz na Yzovu flow a každé slovo textu, ktoré dopadá na beat ako „martenska do mláky“.
Ak bude director´s cut Prozya nadväzovať na osobnejšie texty a väčší pohľad na character development Yzomandiasa, nečaká nás deluxe verzia iba preto, aby sa zo streamu vytočili ešte nejaké prachy v tejto „dobe bezkoncertnej“, ale naozajstná nadstavba toho, čo sme doteraz počuli a ponúkajúca ešte širší kontext pre Yzove umenie, ako sme boli doteraz zvyknutí. To nás samozrejme teší a na celých tých nových 30 minút sa každý veľmi teší.
