ANALYZUJEME TEXTY: Fobia Kid a jeho AIRFORCE 1

Foto: @fobia_kid Instagram

Fobia Kid je už pár rokov jeden z najčerstvejších, no hudobne “najšpinavších” interpretov slovenskej rapovej scény. Oravského pankáča už od začiatku kariéry zdobila bohatá slovná zásoba, skvelé referencie a vycibrený flow. V najnovšej analýze sa pozrieme na jeho track AIRFORCE 1.

V tejto rubrike často analyzujem texty, ktoré sú plné referencií a zaoberám sa práve nimi. Aj Fobia má vo svojej tvorbe mnoho trackov, ktoré sú poprepletané referenciami a v budúcnosti sa ku niektorým v rámci tejto mojej rubriky určite dostanem, no dnes som zvolil trocha odlišný prístup a vytiahol som skladbu z albumu Antihero.

Album Antihero – cover

Skladba AIRFORCE 1 na refréne s Mauglim je podľa mňa jedna z najosobnejších, aké Fobia svojim poslucháčom posunul. Počas svojej kariéry vo svojich trackoch zvykol vytiahnuť aj veci zo svojej minulosti, ktoré mohli fanúšikom pomôcť pri tvorbe istého obrazu o tom, čo v živote prežil. Tento konkrétny track je prakticky celý venovaný akémusi životnému posunu od úplných začiatkov, ktoré rozhodne neboli jednoduché.

Osobne to je pre mňa jedna z najsilnejších vecí, ktorá ale nebola ani zďaleka fanúšikmi tak ocenená, ako som predpokladal. Bol som pomerne prekvapený, keď som čítal niektoré komentáre. Samozrejme, sto ľudí – sto chutí, každému vyhovuje iný štýl a iné témy, no z globálneho hľadiska by som si želal v tomto prípade väčšie pochopenie, vžitie sa a ocenenie úprimnosti. Toľko nejaký predslov, poďme na samotný singel a moju analýzu.

Príbeh o chlapcovi v New Ere
Z malého mesta na severe
Autorita je tu reverend
Ľudia čumeli jak v aréne
Hudba na starej Motorole
Nik ho medzi seba nebere
Smiali sa mu deti na škole
Poslal ich do piče matere
S nikým sa nebaví, nesmeje
Nechodí domov na večere

Singel začína Fobia Kid referenciou na značku (predovšetkým šiltoviek) New Era, ktorú už v detstve vlastnil nejeden z nás. New Era sa dlhé desaťročia spájala najmä so športom (baseball, basketbal..) a samozrejme s rapom. Fobia pochádza z Oravy, konkrétne z Námestova a na to naráža v druhej referencii. Tento severný región Slovenska je známy vysokou religiozitou a zastúpením katolíckej cirkvi, čo popisuje interpret v tretej referencii, kde naráža na to, že hlavnou autoritou je reverend (respektíve duchovný) a ľudia vzhliadajú k jeho hodnotám. Aj napriek oficiálnym cirkevným hodnotám smerujúcim k tolerantnosti vieme, že v praxi sú práve tí ortodoxnejší katolíci najmenej tolerantní ku čomukoľvek “inému”, čo platilo pravdepodobne aj na Fobiu a jeho farbu pleti, ktorá zrovna na Orave nebola ničím “zvyčajným” – na toto môže narážať v bare kde hovorí, že ľudia “čumeli jak v aréne”.

Podľa textov chcel Fobia robiť hudbu už od mala, počúval ju aj na starej Motorole. V ďalších baroch opisuje obdobie, keď chodil do školy a rovesníci ho “odstrkovali”. Aj v tomto prípade sa pravdepodobne dostávame ku jeho pôvodu, ktorý mohol byť príčinou toho, že na spoločensky multikultúrne zaostalom Slovensku ho v tej dobe rovesníci medzi seba nechceli prijať. Všetky tieto skúsenosti ho však v konečnom dôsledku mohli aj posilniť a vyformovať do tej podoby, v ktorej je dnes (či už ako interpret, alebo ako človek).

Blúdi cez snehové záveje
Vo vrecku má iba haliere
Hoodboy z ulice […?]
Neni to o Prade a Diore
Chcel sa posunúť v inom smere
Nech kvôli nemu mama nereve
Podpisuje za neho papiere
Vkuse bol v nejakom malére
Kufre vyhodené pred dvere
A vráť sa, keď konečne dospeješ
Hral ten život ako RPG
Od sedemnástich independent
Škorpión je jeho znamenie
V očiach mu horeli plamene

Blúdenie cez snehové záveje môže byť referencia na Oravu a jej chladné počasie, ktoré je v zime sprevádzané samozrejme aj snežením. Túto dobu pre Fobiu symbolizoval aj fakt, že nemal veľa peňazí, na čo naráža v druhom bare. Ďalej pokračuje riadkom, kde hovorí, že to “neni o Prade a Diore” a že sa chcel posunúť v inom smere. To si môžeme vysvetliť tak, že Fobia okrem toho, že hudbu miloval, ju chcel robiť aj z dôvodu, aby v živote niečo dokázal (v kariérnom smere), aby sa jeho mama kvôli nemu netrápila a aby videla, že sa venuje zmysluplnej činnosti, z ktorej si vie zarobiť aj dosť peňazí. V konečnom dôsledku to ale nerobí pre ne (nechcel drahé značky, ale životný posun).

V tejto časti skladby popisuje aj to náročné obdobie plné malérov, kedy to s ním jeho mama nezvládala a “vyhodila mu kufre pred dvere”. K tejto životnej etape sa Fobia viackrát vyjadril aj v iných skladbách (niečo povedal napríklad v skladbe Princezny A Zámky na Pil C-iho albume VRHEKUT). Svoj život v tomto prípade prirovnáva k RPG hrám (Role Playing Game, Fobia má v tvorbe viacero referencií na hry, ale aj rôzne komiksové postavy). Zároveň hovorí o tom, že aj v dôsledku spomenutých udalostí bol už od svojich sedemnástich rokov nezávislý a musel sa vedieť postarať sám o seba.

Foto: @fobia_kid Instagram, @blackmangovision

[Maugli]
Toxické mesto, chlapec zo susedstva
Každý rok som v kurze, letím ako Air Force
Air Force, Air Force
Vzdušná čiara biela ako Air Force
Toxické mesto, chlapec zo susedstva
Každý rok som v kurze, letím ako Air Force
Air Force, Air Force
Vzdušná čiara biela ako Air Force

V skvelom refréne, ktorý skladbe ideálne sadol Maugli hovorí o toxickom meste. Viacero vecí môžeme v refréne z môjho pohľadu poňať dvojako a jednou z nich je práve aj spomenutý začiatok. Ak som to správne pochopil, Maugli je z Ružomberka a ako “toxické” môže označovať práve toto mesto – firma Mondi cez svoje obrovské komíny do ovdzušia vypúšťa biely dym a je tým poznačená celá oblasť. Zároveň to ale môžeme “stiahnuť” aj na Fobiu, ktorý je z Námestova a ako v tracku opísal, prostredie bolo netolerantné, nepríjemné a mohli by sme ho skrátka označiť ako “toxické”.

Aj Air Force si vieme vyložiť dvoma spôsobmi. Vzdušná čiara “biela ako Air Force” môže narážať na notoricky známy model topánok Nike Air Force 1, ktorých najtradičnejšia colorway je práve biela a v kurze sú prakticky každý rok. Druhou možnosťou je referencia na letku prezidenta USA, ktorá nesie názov Air Force One a keď letí, tak samozrejme za sebou môže nechávať “bielu vzdušnú čiaru”.

[Fobia Kid]
Povedz mi, povedz mi, kde si bol v piči
Keď som to nahrával na Audacity
Keď som chodil muklovať do fabriky
Keď mi kričali “Vráť sa do Afriky!”
Neskoro vstávame, reloaded chick chick

Druhú slohu Fobia rapuje akoby skôr zo súčasného postavenia a pozície, keď síce ešte spomína na minulosť, no neskôr už hovorí aj o aktuálnom postavení a dosiahnutých cieľoch. V úvode tejto slohy rapuje o tom, že kedysi svoje rapy nahrával len na Audacity, čo je jednoduchý program na nahrávanie a úpravu zvuku, ktorý je (aj bol) asi najľahšie dostupný, keďže je zadarmo. Interpret tu spomína aj časy, keď pracoval vo fabrike, čo určite tiež nebola z hľadiska pomeru práce a výplaty žiadna výhra. V ďalšom bare sa dostávame ku problému, ktorý som rozobral už v rámci prvej slohy a ktorý Fobiu v mladšom veku sprevádzal – rasizmus.

Urban outfit – Gosha Rubchinskiy
Hateri mŕtvi, sladké sníčky
Dva zlaté ringy na prostredníčky
Moje money nie sú donaty za hranie Doty
Nosil som dva roky tie isté boty
Stokári kúpili vytuningované Golfy
A nechali hudbu tak, lebo z nej nemali profit
Toto je drill, vitaj na bojovom poli
Zo stoky na svetové metropoly
Fobia Kid je na novom leveli

Ďalej sa v skladbe spomína ruská módna značka Gosha Rubchinskiy, ktorá je inšpirovaná štýlom ruskej mládeže, ale aj skateboardovej subkultúry (ku ktorej má Fobia blízko). V tomto momente sa už dostávame do bodu, kedy sa Fobiovi začalo dariť, z rapu zarába aj peniaze (čo symbolizujú v texte dve zlaté prstene a to, že zdrojom príjmu je rap, nie donaty za hranie hier, konkrétne Doty). V bare kde hovorí o tom, že nosil dva roky tie isté boty, sa ešte nachvíľu vráti myšlienkami späť do minulosti (možno v porovnaní so súčasnosťou, keď má dostatok financií, respektíve raperi často uzatvárajú dealy s rôznymi módnymi obchodmi, ktoré ich topánkami a oblečením sponzorujú).

Foto: @fobia_kid Instagram

Potom sa dostávame ku tomu, že niektorí jeho kamaráti/známi, s ktorými tiež možno nahrával a robil hudbu, sa napokon rozhodli za ušetrené peniaze si radšej kúpiť autá, akoby mali pokračovať v hudbe, ktorá im žiadne peniaze neprinášala. Fobia však bol vytrvalý a aj napriek tomuto obdobiu do hudby ďalej peniaze vrážal, čo sa napokon vyplatilo – dôkazom sú posledné dva bary tohto tracku, ktoré symbolizujú jeho úspech a životný posun, o ktorý sa vždy snažil. Hudba mu pomaly vracia to, čo do nej investoval.

[Maugli 2x]
Toxické mesto, chlapec zo susedstva
Každý rok som v kurze, letím ako Air Force
Air Force, Air Force
Vzdušná čiara biela ako Air Force
Toxické mesto, chlapec zo susedstva
Každý rok som v kurze, letím ako Air Force
Air Force, Air Force
Vzdušná čiara biela ako Air Force