Sound a celkový prejav oravského kolektívu DOGMA Family sa dá definovať ako špinavý, drsný, miestami vyslovene hostilný, málokedy ochotný robiť kompromisy. Stačí si spomenúť na tracky ich ústrednej osobnosti, Fobiu Kida, uletené pankáčiny od Bighorsa, drzosť Lunu 99 alebo Skinnyho Andyho, ktorí textársky skórovali aj na predposlednom albume Fobiu Kida, Garáž.
Z trochu iného súdka je však raper Téčko, ktorý pod DOGMOU vydáva svoje debutové EP 1+2 For Free! A taktiež si užil svoj hviezdny moment na kultovej Garáži. Skôr než hardbass, tvrdý trap a grime jeho tracky pripomínajú poppunkové skladby nultých rokov a bezstarostný, chillerský vibe. Poppunkovosť Téčkových skladieb naplno eskaluje v skladbe Cigareta, ktorý spolu s Téčkovým hlasom ťahá jednoduchý, repetitívny gitarový riff a text nás uvádza do slackerského životného štýlu, kde je dôležité iba jedno: osobná sloboda, spojená s pohodou. Téčkov talent je ľahko dešifrovateľný: dokáže zmysluplne prepájať banálne frázy (ako napríklad „Horí mi cigareta“, „Nemám čas strácať čas“) so silnými autotunovými efektami a vcelku predvídateľnou produkciou. Výsledkom tak (prekvapivo) nie je ohraté klišé, ale šírenie pozitívneho feelingu, blízkeho nenáročnému leňošeniu a žitiu zo dňa na deň. Gitarové motívy sa opakujú taktiež v skladbe DROPOUT, kde sa Téčko pohráva s melancholickým ladením, reprezentujúcim (opäť) ďalší uhol mindsetu „Dětí prázdnoty“ (ako by to svojho času isto označil Vladimir 518).
Téčkovmu štýlu nahráva aj fakt, že EP pozostáva zo štyroch krátkych skladieb, pohybujúcich sa v priemere okolo dva a pol minúty. Nahrávka tak pôsobí ako kompaktná maličkosť, čím sa čiastočne zbavuje zodpovednosti, alebo nárokov na stavanie sa do pozície „ambicióznejšieho“ projektu. 2+1 Free! svojím zahadzovaním starostí opakovane akcentovaným v textoch a uvoľnenými tempami pripomína hlavne EPčko urobené len tak, pre kamošov, pre radosť a pre srandu.
Tie ambície tu však stále sú a nemožno ich umlčať. Téčko opakovane prichádza s nápaditými a naozaj vtipnými textárskymi riešeniami, jeho uvoľnený sound dokáže na slovenské pomery zapôsobiť naozaj veľmi sviežo (nikto tu nerobí ramená, ani prehnane neegotripuje, ani sa nehrá na kráľa ulíc) a odkazovanie na poppunk nultých rokov je vo svetovom indie-pope aj mainstreame (spomeňme aspoň posledný album Machine Guna Kellyho, však) obľúbeným trendom, čo Téčkovi pridáva na aktuálnosti a vsádza ho do širšieho kontextu. Téčko sa tak v konečnom dôsledku nejaví iba ako spokojný „mampičista“, ale aj ako naozaj nádejný slovenský interpret.
