Z pôvodného „jinocha“ a outsidera scény, rapera Gleba, sa za posledné tri roky stala hviezda, ktorá na seba bez problémov berie úlohu hlavného ťaháku na festivaloch, aj v kluboch. Z antihypu a antifamu, negatívnych vlastností, o ktorých rapuje ešte v skladbách FELICIA a ANARCHIA sa stal presný opak, na tunajšie pomery naozaj masívny, vyčnievajúci hype a fame, dosahujúci pozoruhodné čísla naživo, aj vo virtuálnom, digitálnom svete, v čom Glebovi dopomohol osobitý zvuk, ktorý nepodlieha domnantným trendom, ale vychádza primárne z grimu a drum n basovej hudby. V tejto atmosfére vrcholného „hypu“ vydáva Gleb svoj tretí album/EP – Leto v Kufri, a to iba rok po minuloročnom Gauč Storytelling.
Leto v Kufri je plynulé a do veľkej miery aj predvídateľné pokračovanie dvoch minulých albumov, ktoré pôsobí ako nahrávka prihadzujúca polená, aby ešte viac eskalovala plameň interpretovho súčasného úspechu. Basy kopú, hi-haty si užívajú rýchlejšie tempá a Gleb frázuje, chrlí vtipné prirovnania, narážky a slovné, či slabikové hračky ako o život. Aj keď sa celý album nesie v duchu vysokej technickej úrovne, na konci každého tracku sa ale v prvom rade dostavuje pocit už počutého a známeho. Rýchle tempá tak majú stojatú hladinu a nesprevádzajú sebemenšie zvraty. Gleb v textoch opisuje šialené situácie z nevyspytateľného pouličného života, jeho album však vymieňa odvahu za vopred daný, overený recept.
Presnou ilustráciou Glebovho albumu/EP je v tomto smere pokračovanie série Blbé príbehy, s poradovým počtom 3. Do masívneho basového beatu, ktorý pôsobí, že sa už nevie dočkať živého fanúšikovského crowdu, Gleb chronologicky rapuje ďalšiu zo svojich uletených real-life historiek, ale stáva sa z nej predvídateľná šablóna bez zvratu, skutočného momentu prekvapenia, ktorý by veci dodal žiadajúci sa, naozaj odviazaný nádych. Ten na albume do istej miery predstavuje iba skladba Zešlach Crunk, kde sa Gleb zľahka hrá so svojím ustáleným temporytmom a nenútene nadväzuje na dedičstvo crunkového žánru z amerického Juhu 90. rokov s nostalgickým samplovaním Wu Tangu na záver.
Leto v kufri má 7 skladieb a ako celok pôsobí skôr ako prekvapenie, nečakaný darček oddaným fanúšikom, ktorý im prinesie ľahko konzumovateľné, energické tracky na okamžitú spotrebu. Nie je to nahrávka snažiaca sa Gleba niekam výrazne posúvať v rámci, alebo mimo rámca nastoleného konceptu alebo originálne nahliadať na jeho tvorcovský štýl. Skôr mu dovoľuje zastaviť čas pri dosahovaní vlastnej maximálky a… vychutnať si súčasný piedestál a uspokojiť dav. S menej farbistým slovníkom a silnejším kritickým tónom sa dá Leto v kufri označiť aj ako jednoduchý crowdpleaser.
