Očakávaný sólový album slovenského speváka rapera, producenta, jednoducho interpreta Saula, známeho z trapového tria KHANS a vydávajúceho veci pod labelom F*CK THEM! vyšiel ešte v druhej polovici júna. V jeho názve Niekde v oblakoch je prítomná snaha o abstraktnosť, no napriek tomu dáva (naopak) jasne najavo, čo sa bude diať v kolekcii dvanástich skladieb. Album chce pôsobiť v prvom rade záhadne, alebo tajomne. Rýchlo je však jasné, že veľká záhadnosť alebo tajomno sa nekonať nebudú. Namiesto nich prichádzajú tracky s podmanivým zvukom, ale rozriedenou výpoveďou.
Názov „Niekde v oblakoch“ presne vystihuje pocit letargie, odovzdanosti, tápania, hľadania a silnej snovosti, čiže vlastnosti, ktoré sú typické pre zvuk aj tematické ukotvenie celej nahrávky. Jej silnou stránkou sú podmanivé produkcie, postavené na silnom syntetizátorovom zvuku, vytvárajúcom pocit nadnášania sa nad, vo všeobecnosti povedané, telesnosťou. Saul sa v úlohe sólového speváka snaží dostať do pozície poeta, ktorý komunikuje svoje vnútorné rozpoloženie, rátane pocitu outsiderstva a hľadania svojho miesta vo svete poznačenom večierkami, známosťami, láskami a dlhými prebdenými nocami. Akoby chcel byť za každý cenu autentickým „prekliatym básnikom“ na súčasnej československej rapovej scéne. Táto úloha so sebou ale nesie nebezpečie skĺzania do pátosu a prázdno pôsobiacich, načančaných fráz, čomu Saul na albume v konečnom dôsledku podlieha. Zaujímavosťou však je, že so svojím outsiderským imidžom a čiastočnou retro-štylizáciou pripomína postavy slovenskej pop music 80. rokov – Roba Grigorova, Laca Lučeniča, alebo Richarda Mullera.
Saul sa na albume stráca v snahe o umeleckosť, aj vo výrazných syntetizátorových inštrumentálkach, ktoré namiesto neho ťahajú celý album – inými slovami, retrofuturistický zvuk syntetizátorov v kombinácii s trapovou rytmikou sú silnejšie, než Saulov prednes a textárčina, utápajúca sa v predvídateľnostiach a klišé. Skladby Temné miesta, Spoločnosť, Za obzory, Bliss alebo Satén sa zlievajú do jedného prúdu, či skôr stojatej hladiny, nad ktorou sa postupne do stratena vyparí veľká časť Saulovho potenciálu, citeľného napríklad na albume Ku hviezdam a nikdy spať od jeho domovského projektu KHANS.
Saulovo prepojenie so skupinou KHANS je, aj na základe zvuku jeho sólového albumu, stále aktuálnou témou. SAUL bol so svojimi refrénovými časťami a precítene trýchlivými slokami na albume “Ku hviezdam a nikdy spať” rozhodne ich najvýraznejším členom a do veľkej miery aj poslucháčskym „ťahákom“, avšak ukazuje sa, že tento status na utiahnutie sólového albumu ešte úplne nestačí. Saulovo sólo je albumom veľkých ambícií a snahy prerásť svoj doterajší rámec. Tieto snahy ale ostávajú v rovine ambiciózneho pokusu.
