Hugo Toxxx – 1000

Hugo Toxxx sa vrátil po toľkých rokoch, že ani neviem koľko ich bolo. 1000? To je jedno, dôležité je, že sa vracia v naozaj veľkej paráde. 

Album 1000 neznie ako nič čo ste počuli na Slovensku alebo v Čechách. Znie tak, ako znie worldstarhiphop, znie ako datpiff, znie tak ako znie raper z Atlanty, ktorý má 10k views ale hlad po rape jak sviňa. Znie mlado ale vyzrete.

Hugo Toxxx na tomto CD dropuje knowledge na mladých zmrdov kade chodí, ako holub čo sere v lete, ale zároven je cd veľmi ľahko počuateľné a flowuje ako maloktoré. 
Nemá jasnú tému, ale to absolútne nevadí, lebo album znie ako prúd vedomia zaznamenaný na beat. Znie ako nezvyslý film, kde sledujeme deň v živote človeka, ktoreho nepoznáme a čo sa stalo pred a po tom je absolútne irelevantne. Niečo ako posledný Tarantino, kde starší herec hľadá ako uspieť v meniacom sa svete až na to, že Toxxx je ten, ktorý ho mení .

Trapove bats u nás nezneli ešte nikdy takto fresh, rooster mladých aj zabehnutých producentov a raperov zabezpečil albumu rozmanitosť bez toho, aby stratil svoju tvár a zvukovú celistvosť. Toxxx je underground hitmaker a stroj na zapamatateľné hlašky, čo rezonujú desiatky rokov. V poslednej dobe mám pocit, že albumy sa už veľmi nerobia ako albumy, skôr iba ako akési mixtapeoidne zbierky trackov, zasýcujúce chvíľkový dopyt a nemieria na slávu a to že si album niekto zapne aj o 10 rokov. 

Celý štýl konzumácie hudby sa zmenil a Hugo Toxxx to vie najlepšie, preto svoje album koncipoval tak, že tracky fungujú osamote, ale aj ako celok. Album si púšťam zakaždym takmer bez skipu, čo sa mi nestalo už veľmi dlho pri albume, ktorý nemá 10 trackov s dvoma skitmi. 

Tracky su minimalistické, využívajúce samotný hlas a jeho úpravu, či vrstvenie ako sample alebo hudobný nástroj. Album je špinavý, vracia sa ku koreňom rapu, Toxxx nechce okázale videoklipy a obrovské budgety, lebo ich nepotrebuje a je effortlessly cool sam od seba zo svojej prirodzenosti. 

Bars o Lil Wayneovskej pracovnej etike na tracku Cink, ktorý genialne sampluje iphonovsky zvuk bankovej či mailovej notifikácie presne vystihuje to, ako vnímam tracky na tomo CD. Má mixtapeový feeling ale mixtapeom by som to nenazval, album vie presne čo chce povedat a odkial kam miery. 

Čo sa može na prvý poľlad zdať ako chaos je naozaj premyslená stratégia, Toxxx je 1000 rokov vpredu a vidí dopredu –  vrátil sa ako Cable z X-Menov alebo Terminátor a vydal niečo, čo tu ešte nevydal nikto. NIečo, čo naozaj znie ako pravá Amerika implementovana do českých realií, ktoré sú v zásade veľmi odlišné, no majú aj veľa spoločných priesečníkov, ktoré Hugo šikovne našiel a album možno aj vďaka nim vynikajúco funguje. 

Toxxx ma veľa tém, ktoré exekuuje s precíznosťou – čo jeden nazýva odflaknutosť Toxxx vola autenticita a minmalizmus. Môj osobný názor je ten, že 1000 zasahuje dve poslucháčske demografiky naraz –  Gucci Maneovska figúra Toxxa rezonuje s mladými s ktorymi aj spolupracuje a preto si získáva undergroundový following genrácie deciek, z ktorych budu o pár rokov tastemakers. Toxxx ma ale odozvu aj od staršieho fanúšika, ktorý možno niekedy ani nemá trap najradšej na svete, ale dokáže oceniť v umení konzistentné telo práce a novátorské prístupy. 

Toxxx vždy rozprtával pútavo, medzi jeho témamy nájdeme braggin, storytelling ale aj tvrdú kritiku voči scéne – Toxxx vždy inovoval a inak ho to nebaví, nehchápe ako to môžu robiť ostatní a pohŕda tým. Použivanie autotune nie je na všetkých trackoch, Toxxa pošujeme propper rapovat, tak že by schoval do vrecka hocikoho ako napr na tracku Facelift alebo Nevolej jim – mladé talenty počujeme na perfektne hazy minimalistickom Moist, kde predvdaza Blako český mumble a cely track zatienuje Pridenyyy s podla mňa životnou layed back slohou.  

Celu estetiku skvele dopĺňa aj videoklipmi, ktoré sú totálne low key a idú po rovnakej DIY estetike, ako moderná undegroundova trapová alebo drillová produkcia a worldstar scena, ak ju tak vieme nazvať, ako taká. Facelift si zaslúžil asi najkvalitnejšie spracovanie, ktoré ale neuberá celkovej estetike surovosti a zapadá do vizuálneho diapazónu perfektne.  

Album Toxxxa nie je pre každeho, ale je dokonale domyslené a konceptualne vytvorené na 1* – sem patrí booklet, bundle darťeky, celaková estetika a forma diela začínajúca rolloutom a končiaca posledným koncertom (ktorý si dúfam dáme už čo najskôr). Podobný husársky kúsok sa možno podoaril minulý rok iba Ideovi s Tempom, ktoré aj s picturevynilom a projekciami bolo tiež veľmi premyslené a ucelené dielo, ktoré nenechalo nič náhode. 

Kazdemu si toto dielo odporucam vypocut, lebo je to nieco co ste este zarucene v našich koncinach nepočuli – aj keď to nie je pre vás, je to skrátka kvalitné umenie o ktorom by ste mali vedieť.